Predchádzajúca kapitola

3. kapitola

Ježiš a Nikodém

1 Medzi farizejmi bol jeden človek, volal sa Nikodém, bol to popredný muž medzi Židmi. 2 On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: „Rabbi, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha, lebo nikto nemôže robiť také znamenia, aké robíš ty, ak nie je s ním Boh.“ 3 Ježiš mu odpovedal: „Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ 4 Nikodém mu povedal: „Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“ 5 Ježiš odpovedal: „Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. 6 Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. 7 Nečuduj sa, že som ti povedal: ‚Musíte sa znova narodiť.‘ 8 Vietor veje, kam chce; počuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“ 9 Na to mu Nikodém odpovedal: „Ako sa to môže stať?“ 10 Ježiš mu odpovedal: „Ty si učiteľ v Izraeli a toto nevieš? 11 Amen, amen, hovorím ti: O tom, čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, o tom vydávame svedectvo, ale vy neprijímate naše svedectvo. 12 Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských? 13 Nik nevystúpil do neba, jedine ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. 14 A ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, 15 aby každý, kto v neho verí, mal večný život. 16 Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. 17 Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. 18 Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Božieho Syna. 19 Súd je v tom, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia milovali väčšmi tmu než svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20 Veď každý, kto robí zle, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. 21 Kto však koná pravdu, ide na svetlo, aby sa ukázalo, že jeho skutky sú vykonané v Bohu.“

Posledné Jánovo svedectvo

22 Potom prišiel Ježiš so svojimi učeníkmi do judskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil. 23 Krstil však aj Ján, a to v Ainóne blízko Salimu, lebo tam bolo veľa vody. Ľudia ta prichádzali a dávali sa krstiť. 24 Ján totiž vtedy ešte nebol uväznený. 25 Medzi Jánovými učeníkmi a istým Židom vznikla hádka o očisťovaní. 26 Prišli k Jánovi a povedali mu: „Rabbi, ten, čo bol s tebou za Jordánom a o ktorom si vydal svedectvo, krstí a všetci prichádzajú k nemu.“ 27 Ján odpovedal: „Človek si nič nemôže vziať sám, ak mu to nebolo dané z neba. 28 Vy všetci mi môžete dosvedčiť, že som povedal: ‚Ja nie som Mesiáš, ale som poslaný pred ním.‘ 29 Kto má nevestu, je ženích. Ženíchov priateľ, ktorý stojí a počúva ho, sa veľmi raduje zo ženíchovho hlasu. Tá moja radosť je úplná. 30 On musí rásť a ja sa musím umenšovať.“

Syn prichádza zhora

31 Kto prichádza zhora, je nad všetkými. Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky. Kto prichádza z neba, je nad všetkými 32 a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nikto neprijíma jeho svedectvo. 33 Kto prijal jeho svedectvo, potvrdil, že Boh je pravdivý. 34 Veď ten, koho Boh poslal, hovorí Božie slová, pretože Boh dáva Ducha bez miery. 35 Otec miluje Syna a všetko mu dal do rúk. 36 Kto verí v Syna, má večný život. Kto však odmieta Syna, neuzrie život, ale spočíva na ňom Boží hnev.