Predchádzajúca kapitola

17. kapitola

Ježišova veľkňazská modlitba

1 Keď to Ježiš povedal, zdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, prišla hodina; osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba.
2 A ako si mu dal moc nad každým telom, tak nech on dá večný život všetkým, ktorých si mu dal. 3 A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného, pravého Boha i toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. 4 Ja som ťa oslávil na zemi tým, že som dokonal dielo, ktoré si mi dal vykonať. 5 A teraz ty, Otče, osláv ma u seba slávou, ktorú som mal pri tebe, skôr ako povstal svet! 6 Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Boli tvoji, dal si ich mne a zachovali tvoje slovo. 7 Teraz spoznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba; 8 lebo slová, ktoré si dal ty mne, odovzdal som im, oni ich prijali a spoznali v pravde, že som vyšiel od teba a uverili, že si ma ty poslal. 9 Prosím za nich. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. 10 A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje a ja som v nich oslávený. 11 Už viac nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovávaj ich v tvojom mene, ktoré si mi dal, aby boli jedno ako my. 12 Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. 13 Teraz idem k tebe a toto hovorím vo svete, aby mali v sebe moju radosť, a to úplnú. 14 Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, pretože nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. 15 Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred zlým. 16 Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. 17 Posväť ich v pravde; tvoje slovo je pravda! 18 Ako si ma ty poslal do sveta, tak som ich aj ja poslal do sveta. 19 A posväcujem sa pre nich, aby aj oni boli posvätení v pravde. 20 Neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa; 21 aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet veril, že si ma ty poslal. 22 A slávu, ktorú si dal mne, dal som ja im, aby boli jedno, ako sme my jedno — 23 ja v nich a ty vo mne, aby boli tak dokonale jedno, aby svet poznal, že si ma ty poslal a zamiloval si si ich tak ako mňa. 24 Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja; aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, pretože si ma miloval ešte pred stvorením sveta. 25 Spravodlivý Otče, svet ťa nepoznal, ale ja som ťa poznal a aj títo poznali, že si ma ty poslal. 26 Ohlásil som im tvoje meno a ešte ho ohlásim, aby v nich bola láska, ktorou si ma miloval a aby som ja bol v nich.“