11. kapitola
Lazárova smrť
1Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. 2Bola to tá Mária, ktorá natrela Pána voňavou masťou a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. 3Sestry teda poslali Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého máš rád, je chorý.“ 4Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ 10Ale ak niekto chodí v noci, potkýna sa, lebo v nej nieto svetla.“ 11Toto povedal a ešte dodal: „Náš priateľ Lazár zaspal, no ja ho idem zobudiť.“ 12Učeníci mu povedali: „Pane, ak zaspal, ozdravie.“ 13Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku. 14Vtedy im Ježiš otvorene povedal: „Lazár zomrel. 15Pre vás sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. No poďme k nemu!“ 16Tu povedal Tomáš, nazývaný Didymos, ostatným učeníkom: „Poďme teda aj my, aby sme zomreli s ním!“Ježiš — vzkriesenie a život
17Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štvrtý deň v hrobe. 18Betánia bola blízko Jeruzalema, vzdialená asi na pätnásť stadií. 19Mnohí Židia prišli k Marte a Márii potešiť ich v žiali nad bratom. 20Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, vyšla mu naproti. Mária však ostala doma. 21Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zomrel. 22Ale aj teraz viem, že o čokoľvek by si prosil Boha, Boh ti to dá.“ 23Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych!“ 24Marta mu povedala: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.“ 25Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, aj keď zomrie, bude žiť. 26Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Veríš tomu?“ 27Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Kristus, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“Ježišov plač
28A len čo to povedala, zavolala sestru Máriu a potajomky jej povedala: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ 29Ako to Mária počula, rýchlo vstala a šla k nemu. 30Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu vyšla Marta naproti. 31Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli, že odchádza k hrobu plakať. 32Keď Mária prišla na miesto, kde bol Ježiš, a zbadala ho, padla mu k nohám a povedala: „Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zomrel.“ 33Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený 34sa pýtal: „Kde ste ho položili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ 35Ježiš zaplakal. 36Tu povedali Židia: „Hľa, ako ho mal rád!“ 37Niektorí z nich však hovorili: „Či nemohol ten, ktorý otvoril oči slepému, urobiť aj to, aby tento nezomrel?“Vzkriesenie Lazára
38Ježiš sa znova rozochvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. 39Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra zomrelého, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štvrtý deň mŕtvy!“ 40Ježiš jej odpovedal: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ 41Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči hore a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. 42Ja som vedel, že ma vždy vypočuješ, ale pre zástup, ktorý tu stojí, som to povedal, aby uverili, že si ma ty poslal.“ 43Keď to povedal, zvolal mocným hlasom: „Lazár, poď von!“ 44A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a jeho tvár bola obviazaná šatkou. Ježiš im povedal: „Rozviažte ho a nechajte ho odísť!“