10. kapitola
Ježiš — Dobrý pastier
1„Amen, amen, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca dverami, ale prelieza inokadiaľ, je zlodej a zbojník. 2Kto však vchádza dverami, je pastier oviec. 3Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. 4Keď vyženie všetky svoje ovce, ide pred nimi a ony ho nasledujú, lebo poznajú jeho hlas. 5Cudzieho však nebudú nasledovať, ale ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“ 6Ježiš im povedal toto prirovnanie, oni však nepochopili, o čom im to hovoril.7Ježiš im znova povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Ja som dvere k ovciam. 8Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. 9Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený. Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. 10Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere. 11Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce. 12Nájomník a ten, kto nie je pastier a ovce nie sú jeho, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká. A vlk ich chytá a rozháňa. 13Veď on je len nájomník a nezáleží mu na ovciach. 14Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa. 15Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca a svoj život dávam za ovce. 16Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť. Budú počúvať môj hlas a bude jedno stádo a jeden pastier. 17Otec ma preto miluje, že dávam svoj život, aby som ho opäť prijal. 18Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať. Taký príkaz som dostal od svojho Otca.“19Pre tieto slová zasa nastala roztržka medzi Židmi. 20Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý a šalie. Čo ho počúvate?“ 21Iní zasa namietali: „To nie sú reči posadnutého. Môže azda démon otvárať oči slepým?“Ježiš na sviatkoch Posvätenia chrámu
22V Jeruzaleme boli vtedy sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. 23Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovej stĺpovej sieni. 24Obstúpili ho Židia a povedali mu: „Dokedy nás chceš ešte držať v napätí? Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene!“ 25Ježiš im odpovedal: „Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, svedčia o mne. 26Ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. 27Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. 28Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky. 29Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. 30Ja a Otec sme jedno.“31Židia znova zdvihli kamene, aby ho kameňovali. 32Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca, pre ktorý z nich ma kameňujete?“ 33Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie a preto, že sa robíš Bohom, hoci si len človek.“ 34Ježiš im odpovedal: „Či vo vašom Zákone nie je napísané: Ja som povedal: Bohovia ste? 35Ak nazval bohmi tých, ku ktorým zaznelo Božie slovo — a Písmo nemožno zrušiť! —, 36ako teda, že tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet, hovoríte: ‚Rúhaš sa!‘ len preto, že som povedal: ‚Som Boží Syn?‘ 37Ak nekonám skutky svojho Otca, neverte mi. 38Ale ak ich konám, aj keď neveríte mne, verte tým skutkom, aby ste spoznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi.“ 39Tu ho znova chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.40Opäť odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján pôvodne krstil, a zostal tam. 41Mnohí prišli za ním a hovorili: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo o ňom Ján povedal, je pravda.“ 42A mnohí tam v neho uverili.