1. kapitola
Počúvanie a uskutočňovanie slova
19 Vedzte, bratia moji milovaní: Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, pomalý do hnevu.1,19 Prís 17,27; Koh 5,1; 7,9; Mt 5,22; Ef 4,26 20 Lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. 21 Preto odhoďte všetku nečistotu a nánosy zloby a v tichosti prijímajte zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.1,21 Kol 3,8; 1Pt 2,1 22 Buďte uskutočňovateľmi slova, nielen poslucháčmi, ktorí klamú sami seba.1,22 Mt 7,21-27; 1Jn 2,3-4 23 Pretože ak je niekto iba poslucháč slova a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. 24 Pozrie na seba, odíde a hneď zabudne, ako vyzerá. 25 Kto sa však zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako uskutočňovateľ skutku, ten bude blahoslavený pre svoje skutky.1,25 Jn 13,17; Rim 8,2; 2Kor 3,17-18; Jk 2,12 26 Ak si niekto myslí, že je ctiteľom Boha, a jazyk si nedrží na uzde, klame tým sám seba a jeho zbožnosť je márna.1,26 Ž 141,3; Jk 3,2 27 Čistá a nepoškvrnená zbožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich súžení a chrániť sa pred poškvrnou sveta.1,27 Iz 1,17; Mt 25,35-36; 1Jn 2,15-17