9. kapitola
1Kiežby som mal na púšti prístrešie,kde nocujú pútnici,aby som mohol opustiť svoj ľuda odísť od neho.Veď všetci sú cudzoložnícia zberba zradcov.2„Napínajú si jazyk ako luk,klamstvo, nie však vernosť,zavládlo v krajine.Páchajú jeden zločin za druhým,mňa však neuznávajú,“znie výrok Hospodina.3„Každý nech sa chráni pred svojím blížnym,nedôverujte ani svojmu bratovi,lebo každý brat je zbabelý podvodníka každý priateľ prichádza a ohovára.4Všetci sa navzájom podvádzajú,nehovoria pravdu,učia svoj jazyk hovoriť lož,vyčerpávajú sa zvrátenosťou.5Tvoj príbytok je uprostred podvodu.Pri podvádzaní o mne nechcú vedieť,“znie výrok Hospodina.6Preto takto hovorí Hospodin zástupov:„Hľa, ja ich tavím a skúmam,veď akože mám konaťzoči-voči ich zločinnosti?7Ich jazyk je smrtiaci šíp,ich ústa hovoria lesť.Pokoj, hovorí niekto priateľovi,v srdci však chystá úklad.8Či ich nemám za to potrestať,“znie výrok Hospodina,„azda sa nemám pomstiťna takomto národe?Žalospev
9Plačem a bedákam nad vrchmia nad pastvinami púšte žalostím,nikto tade neprejde, lebo sú vypálené,nepočuť hlas stád,od nebeských vtákov až po dobytok,všetko sa rozpŕchlo, odišlo.10Jeruzalem obrátim na rumovisko,na príbytok šakalov.Z judských miest urobímneobývanú pustatinu.“11Kto je taký múdry,že si to vezme k srdcu a oznámi,čo mu hovorili Hospodinove ústa?Prečo hynie krajinaako vypálená púšť,cez ktorú nikto neprejde?12Hospodin povedal: „Pretože opustili môj zákon, ktorý som im dal, neposlúchali ma a nešli za mnou, 13išli však za svojím zatvrdeným srdcom a za baalmi, čomu ich priúčali ich otcovia,“ 14preto Hospodin zástupov, Boh Izraela, hovorí toto: „Hľa, nakŕmim tento ľud palinou a napojím ich otrávenou vodou. 15Rozptýlim ich medzi národy, ktoré nepoznajú oni ani ich otcovia, a pošlem na nich meč, dokiaľ ich nevyhubím.“16Takto hovorí Hospodin zástupov:„Uvažujte a zavolajte nariekajúce ženy, nech prídua po najmúdrejšie pošlite, aby prišli.17Nech sa ponáhľajú a nad nami nariekajú,nech naše oči ronia slzya nech kvapká voda spod našich mihalníc.18Veď nárek počuť zo Siona:‚Akí sme zničenía veľmi zahanbení!Krajinu musíme opustiť,naše príbytky sú vyvrátené.‘19Počujte, ženy, slovo Hospodina,vaše uši nech prijímajú slová jeho úst.Naučte svoje dcéry nariekaťa každá svoju priateľku žalostiť.20Veď smrť vchádza cez naše okná,vniká do našich palácov,kynoží deti z ulicea mladíkov z námestí.“21Vrav: Takto znie výrok Hospodina:„Ľudské mŕtvoly ako hnojpadajú na pole,ako snop za žencoma nikto ich nezbiera.“22Takto hovorí Hospodin:„Múdry nech sa nechváli svojou múdrosťou,silák nech sa nehonosí svojou siloua boháč svojím bohatstvom.23Kto sa však chváli, nech sa chváli tým,že je rozumný a pozná mňa,lebo ja som Hospodin, ktorý uskutočňujemilosrdenstvo, právo a spravodlivosť na zemi,veď v tom mám záľubu,“ znie výrok Hospodina.24„Hľa, blíži sa čas,“ znie výrok Hospodina, „keď potrestám všetkých, ktorí, hoci sa dávajú obrezať, predsa sú neobrezaní: 25Egypt, Júdu, Edóm, Ammónčanov, Moáb a všetkých, ktorí si strihajú sluchy a bývajú na púšti, pretože všetky tieto národy sú vlastne neobrezané, aj celý dom Izraela, keďže nemajú obrezané srdce.“