Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

8. kapitola

1 V tom čase,“ znie výrok Hospodina, „vyberú kosti judských kráľov, kosti kniežat, kosti kňazov, kosti prorokov, kosti obyvateľov Jeruzalema z ich hrobov 2 a rozložia ich pred slnkom, mesiacom a celým nebeským zástupom, ktoré milovali, ktorým slúžili, s ktorými chodili, ktorých sa vypytovali a ktorým sa klaňali. Nepozbierajú ich, ani nepochovajú, poslúžia ako hnoj na pole.8,2 Dt 4,19; 2Krľ 17,6 3 Milšia bude smrť ako život všetkým zvyškom, ktoré zostanú z tohto zločinného rodu, na každom mieste, kam ich vyženiem,“ znie výrok Hospodina zástupov.

Nenapraviteľný ľud

4 Povieš im: Takto hovorí Hospodin: „Ak niekto padne, či nevstane? Ak sa niekto odvráti, či sa nevráti späť?8,4 Rim 11,11
5 Prečo sa tento ľud, odpadnutý Jeruzalem, sústavne odvracia? Pridržiavajú sa klamstva a zdráhajú sa obrátiť. 6 Načúval som a počul som: Nehovoria pravdu, nikto neľutuje svoj zločin, aby povedal: ‚Čo som to urobil?‘ Každý beží ďalej ako kôň, ktorý sa ženie do boja. 7 Aj bocian pod nebom pozná svoj čas; hrdlička, lastovička a žeriav dodržiavajú čas svojho príchodu, ale môj ľud nepozná Hospodinov právny poriadok.8,7 Iz 1,3 8 Ako môžete povedať: ‚Múdri sme a zákon Hospodina máme?‘ Lenže na lož ho mení lživé pero pisárov. 9 Mudrci budú zahanbení, predesení a chytia ich. Opovrhli slovom Hospodina, akú múdrosť to majú? 10 Preto ich ženy vydám iným, ich polia dobyvateľom, veď od najmenšieho až po najväčšieho všetci sú veľkí ziskuchtivci, od proroka až po kňaza, všetci podvádzajú.8,10-12 Jer 6,12-15 11 Ranu dcéry môjho ľudu liečia ľahkovážne. Hovoria: ‚Pokoj, pokoj.‘ Pokoja však niet. 12 Budú zahanbení, lebo sa dopúšťajú ohavnosti, vôbec sa totiž nehanbia, ani červenať sa nevedia. Preto padnú s tými, čo musia padnúť, padnú, až ich navštívim,“ znie výrok Hospodina. 13 „Chcem oberať ich úrodu,“ znie výrok Hospodina, „niet však hrozna na viniči, ani fíg na figovníku, ešte mu aj lístie uvädlo. Vydám ich tým, ktorí tadiaľ prechádzajú.“

Strašný súd

14 Prečo sedíme? Zhromaždime sa, poďme do opevnených miest, aby sme tam zahynuli! Veď Hospodin, náš Boh, nás zničí a napojí nás jedovatou vodou, lebo sme sa prehrešili proti Hospodinovi.8,14 Jer 9,15
15 Čakáme na pokoj, dobra však niet, na čas uzdravenia, ale tu je hrôza.8,15 Jer 14,19 16 Od Dánu počuť fŕkanie koní, erdžanie jeho mocných tátošov otriasa celou zemou. Prídu a vyžerú celú krajinu, to, čoho je plná, mesto i jeho obyvateľov.8,16 Jer 4,15 17 „Pošlem proti vám hadov, vretenice, na ktoré neúčinkuje zaklínanie, a budú vás štípať,“ znie výrok Hospodina.8,17 Nm 21,6

Žiaľ proroka

18 Zmocňuje sa ma neliečiteľný žiaľ, moje srdce je choré.8,18 Jer 4,19
19 Dcéra môjho ľudu volá o pomoc z ďalekej krajiny: „Či nie je Hospodin na Sione? Či nie je na ňom jeho Kráľ?“ „Prečo ma len popudzovali svojimi modlami a cudzími ničotami?“ 20 „Prešla žatva, pominulo leto, ale my nie sme zachránení!“ 21 Pre rany dcéry môjho ľudu som zronený, smútim, hrôza sa ma zmocňuje. 22 Či niet balzamu v Gileáde? Niet tam azda lekára? Prečo niet uzdravenia pre dcéru môjho ľudu?8,22 Jer 46,11; 51,8 23 Kiežby som mal hlavu plnú vody a moje oko bolo prameňom sĺz, aby som mohol oplakávať vo dne i v noci pobitých dcéry môjho ľudu.