Predchádzajúca kapitola

7. kapitola

Reč o chráme

1 Slovo, ktoré zaznelo od Hospodina Jeremiášovi: 2 „Postav sa do brány Hospodinovho domu a oznám tam toto slovo. Povedz: ‚Počujte slovo Hospodina, všetci Júdovci, ktorí cez tieto brány prichádzate klaňať sa Hospodinovi.‘“ 3 Takto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: „Napravte svoje cesty a svoje skutky, aby som vás mohol nechať bývať na tomto mieste. 4 Nespoliehajte sa však na takéto klamlivé reči: ‚Hospodinov chrám, Hospodinov chrám, Hospodinov chrám je toto!‘ 5 Ak skutočne napravíte svoje cesty a skutky, ak naozaj budete uplatňovať právo medzi ľuďmi, 6 ak nebudete utláčať cudzinca, sirotu a vdovu, ak nebudete na tomto mieste prelievať nevinnú krv a ak nebudete chodiť za cudzími bohmi na vlastnú škodu, 7 potom vás nechám bývať na tomto mieste, v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov naveky. 8 Lenže vy sa spoliehate na klamlivé slová, ktoré neprinesú úžitok. 9 Či chcete kradnúť, vraždiť, falošne prisahať, páliť Baalovi kadidlo a behať za cudzími bohmi, ktorých nepoznáte, 10 a potom prísť a postaviť sa predo mňa v tomto dome, ktorý sa nazýva mojím menom, a hovoriť: ‚Sme v bezpečí!‘, len aby ste mohli naďalej robiť všetky tieto ohavnosti? 11 Či tento dom, ktorý sa nazýva mojím menom, je vo vašich očiach pelech lotrov? Ja sám som to videl,“ znie výrok Hospodina. 12 „Choďte len na moje miesto, ktoré je v Šile, kde som predtým pripravil príbytok pre svoje meno, a pozrite, čo som z neho urobil pre zločinnosť môjho ľudu, Izraela. 13 Teraz však, pretože ste robili všetky tieto skutky,“ znie výrok Hospodina, „keď som k vám neustále hovoril, nepočúvali ste, a keď som vás volal, neodpovedali ste, 14 naložím s týmto domom, ktorý sa nazýva mojím menom a na ktorý sa vy spoliehate, s miestom, ktoré som dal vám a vašim otcom, ako som naložil so Šilom. 15 Odoženiem vás spred seba, ako som odohnal všetkých vašich bratov, celé potomstvo Efrajima.“

Uctievanie Kráľovnej nebies

16 „Ty sa však neprihováraj za tento ľud, nevysielaj za nich prosby a modlitby, neobracaj sa, lebo ťa nevypočujem. 17 Či nevidíš, čo robia po judských mestách a po uliciach Jeruzalema? 18 Deti zbierajú drevo, otcovia zakladajú oheň, ženy miesia cesto na koláče pre Kráľovnú nebies. Pripravujú nápojové obety cudzím bohom, aby ma zarmucovali. 19 Urážajú mňa?“ znie výrok Hospodina. „Nerobia hanbu skôr sami sebe?“ 20 Preto takto hovorí Pán, Hospodin: „Môj hnev a moje rozhorčenie vylejem na toto miesto, na ľudí, na dobytok, na stromy poľa a plody zeme; bude horieť a nevyhasne.“

Poslušnosť, nie obety

21 Takto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: „Hromaďte spaľované obety na obety s hostinou a jedzte mäso. 22 Vašim otcom som nehovoril ani neprikazoval vtedy, keď som ich vyviedol z Egypta, o spaľovaných obetách a obetách s hostinou. 23 Dal som im iba tento príkaz: ‚Poslúchajte môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Kráčajte po každej ceste, ktorú vám prikazujem, aby sa vám dobre vodilo.‘ 24 Oni ma však nepočúvali, neboli ochotní zbystriť sluch, vzdorovito kráčali vo svojom zlom zmýšľaní a obrátili sa ku mne chrbtom, a nie tvárou. 25 Odo dňa, keď vaši otcovia vyšli z Egypta, neustále až podnes som k nim posielal svojich služobníkov, prorokov, 26 ale nepočúvali ma a neboli ochotní zbystriť sluch, zatvrdili si šiju a boli horší ako ich otcovia.“ 27 Keď im povieš všetky tieto slová, nebudú ťa počúvať, ak na nich zavoláš, neodpovedia ti. 28 Povedz im teda: „Toto je národ, ktorý neposlúcha Hospodina, svojho Boha, ani nie je ochotný prijať výstrahu. Zahynula vernosť a vytratila sa z ich úst.

Zločin modlárstva

29 Ostrihaj si vlasy a odhoď ich, na holiach zaspievaj žalospev! Hospodin zavrhol a odhodil pokolenie, na ktoré sa hnevá. 30 Veď Júdovci robili, čo sa mi nepáči,“ znie výrok Hospodina. „Svoje ohavnosti umiestnili v dome, ktorý sa nazýva mojím menom, aby ho poškvrnili. 31 Vybudovali obetnú výšinu Tófet, ktorá je v údolí Ben-Hinnóm, aby tam mohli páliť svojich synov a dcéry ohňom, čo som im neprikázal, čo mi ani na myseľ neprišlo. 32 Preto prídu dni,“ znie výrok Hospodina, „že už sa nebude hovoriť Tófet ani údolie Ben-Hinnóm, ale Údolie vraždenia a v Tófete sa bude pochovávať pre nedostatok miesta. 33 Mŕtvoly tohto ľudu budú pokrmom nebeských vtákov a poľnej zveri a nebude nikoho, kto by ich odplašil. 34 Odstránim z miest Júdu a z jeruzalemských ulíc hlas radosti a hlas veselosti, hlas ženícha a hlas nevesty, a krajina sa stane rumoviskom.