6. kapitola
Súd nad Jeruzalemom
1Utekajte, Benjamínovci,sprostred Jeruzalema!V Tekóe zatrúbte na roh,nad Bét-Keremom zdvihnite znamenie na poplach,lebo od severu hrozí nešťastiea veľká skaza.2Krásnu a rozmaznanú dcéru Siona zničím.3Prídu k nej pastieri so svojimi stádami,postavia okolo nej stanya každý vypasie svoje okolie.4Chystajte sa na boj proti nej!Povstaňte, vytiahnime na poludnie!Beda nám, lebo deň sa skláňaa večerné tiene sa predlžujú.5Povstaňte, tiahnime v nocia spustošme jej paláce!“6Veď takto hovorí Hospodin zástupov:„Vyrubujte stromya navŕšte proti Jeruzalemu násyp.Je to mesto,ktoré si zaslúži potrestanie,veď je v ňom samé násilie.7Ako zo studne vyviera voda,tak z neho vyviera zloba.Ozýva sa v ňom násilie a útlak,pred sebou mám stále chorobu a ranu.8Prijmi napomenutie, Jeruzalem,aby sa moja duša nevzdialila od teba,aby som z teba neurobil púšť,neobývanú krajinu.“Nekajúcnosť
9Toto hovorí Hospodin zástupov:„Ako dôkladne sa paberkuje vo vinici,tak sa stane so zvyškom Izraela.Prilož si ruku ako vinohradník na jeho výhonky.“10„Komu mám hovoriťa koho varovať,čo by ma počúval?Ucho majú neobrezané,nemôžu vnímať.Slovo Hospodina majú na posmech,nemajú v ňom záľubu.11Naplnený som hnevom Hospodina,nevládzem ho viac držať.“„Vylejem ho na dieťa na ulicia na hlúčik zhromaždených mladíkov.Aj muža chytia so ženou,starca s tým, čo doplnil vek.12Ich domy si poberú iní,aj polia a ženy,lebo vystriem rukuproti obyvateľom krajiny,“znie výrok Hospodina.13„Veď všetci,od najmenšieho až po najväčšieho,sú veľkí ziskuchtivci,od proroka až po kňaza,všetci podvádzajú.14Ranu môjho ľudu liečia povrchne.Hovoria: ‚Pokoj, pokoj.‘Pokoja však niet.15Budú zahanbení,lebo sa dopúšťajú ohavnosti,vôbec sa totiž nehanbia,ani červenať sa nevedia.Preto padnú s tými,čo musia padnúť,padnú, až ich navštívim,“znie výrok Hospodina.Trvalý odboj ľudu
16Takto hovorí Hospodin:„Zastavte sa na cestách, pozerajtea skúmajte dávne chodníky.Kde je dobrá cesta,po nej choďtea nájdete odpočinok pre svoju dušu.Odpovedali však: ‚Nepôjdeme!‘17Postavil som nad vami strážcov:‚Načúvajte hlasu trúby!‘Odpovedali však:‚Nebudeme načúvať!‘18Preto čujte, národy,a poznaj, pospolitosť,čo sa s nimi stane.19Počuj, zem!Pozri, ja privediem na tento ľud pohromuako ovocie ich zámerov.Veď moje slová neposlúchalia mojím zákonom opovrhli.20Načo mi je kadidlo zo Šebya voňavá trstina z ďalekej krajiny?Vo vašich spaľovaných obetách nemám záľubu,ani vaše obety s hostinou nemám rád.“21Preto takto hovorí Hospodin:„Staviam tomuto ľudu prekážkya potknú sa o ne;zahynú otcovia spolu so synmii susedia spolu zahynú.“Nepriateľ zo severu
22Takto hovorí Hospodin:„Pozri, zo severnej krajinyprichádza ľud,od končín zemedvíha sa veľký národ. 23Berú luk a oštep,sú ukrutní a neľútostní,ich hlas hučí ako more,cválajú na koňochvystrojení ako muž do bojaproti tebe, dcéra Siona.24Počuli sme o ňom chýr,ruky nám ochabli,úzkosť nás zovrelai bolesť ako rodičku.25Nechoďte von na poleani po ceste nekráčajte,lebo meč nepriateľaa hrôza je naokolo.26Dcéra môjho ľudu,odej sa do vrecoviny,váľaj sa v popole,smúť ako za jedináčikom,trpko nariekaj:‚Náhle prišiel proti nám ničiteľ!‘27Ustanovil som ťa,aby si skúšal a skúmal môj ľud,aby si spoznal a preskúšal ich cesty.28Všetci sú vzdorovití vzbúrenci,chodia a ohovárajú,sú ako bronz a železo,všetci sú skazení.29Mech fučí,z ohňa vypadáva olovo,tavič nadarmo taví,zločinci sa nedajú oddeliť.30Nazývajú ich odhodeným striebrom,pretože Hospodin ich odhodil.“