Predchádzajúca kapitola

44. kapitola

Hriech a trest utečencov

1 Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi pre všetkých Júdovcov, ktorí bývajú v Egypte a usadili sa v Migdóle, Tachpanchése, Nófe a v krajine Patrós. 2 Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: „Vy ste videli všetko nešťastie, ktoré som dopustil na Jeruzalem a na všetky judské mestá. Pozrite, dnes sú spustošené a niet v nich obyvateľov 3 pre zlobu, ktorej sa dopúšťali. Dráždili ma, keď chodili páliť kadidlo a slúžiť cudzím bohom, ktorých nepoznali ani oni, ani vy, ani vaši otcovia. 4 Posielal som k vám stále svojich služobníkov, prorokov, s odkazom: ‚Nepáchajte túto ohavnosť, ktorú nenávidím.‘ 5 Oni však nepočúvali, nezbystrili sluch, aby sa odvrátili od svojej zloby a nepálili kadidlo cudzím bohom. 6 Preto vzkypela moja prchkosť a môj hnev vzbĺkol proti judským mestám a uliciam Jeruzalema, takže sa stali zrúcaninou a púšťou, ako sú dnes.“ 7 Teraz hovorí Hospodin, Boh zástupov, Boh Izraela, toto: „Prečo páchate proti sebe samým také veľké zlo? Chcete vyhubiť z Júdu mužov i ženy, deti i dojčatá, aby z vás nezostal ani zvyšok, 8 keď ma popudzujete dielami svojich rúk a pálite kadidlo cudzím bohom v Egypte, kam ste prišli bývať ako cudzinci? Chcete sa vyhubiť, aby ste sa stali kliatbou a potupou medzi všetkými národmi zeme? 9 Azda ste zabudli na zločiny svojich otcov, na zločiny judských kráľov, na zločiny ich kniežat, na svoje vlastné zločiny a na zločiny svojich žien, ktoré páchali v Judsku a na uliciach Jeruzalema? 10 Dodnes sa nepokorujú, neboja sa a nekráčajú podľa môjho zákona a podľa mojich nariadení, ktoré som dal im a ich otcom.“ 11 Preto Hospodin zástupov, Boh Izraela, hovorí toto: „Svoju tvár obrátim proti vám na vašu skazu, chcem vyhubiť celé Judsko. 12 Vezmem zvyšky obyvateľov Judska, ktorí uskutočnili svoje rozhodnutie odísť do Egypta a bývať tam ako cudzinci. V Egypte však všetci zahynú, padnú mečom, pomrú od hladu, od najmenšieho po najväčšieho; pomrú mečom a od hladu. Stanú sa kliatbou, hrôzou, zlorečením a hanbou. 13 Potrescem tých, čo bývajú v Egypte, ako som potrestal Jeruzalem mečom, hladom a morom. 14 Zo zvyšku Júdovcov, ktorí prišli do Egypta, aby tam bývali ako cudzinci, nikto neunikne ani sa nezachráni. Nevrátia sa do Judska, aj keby túžili sa ta vrátiť a bývať tam. Navrátia sa len tí, čo uniknú.“ 15 Nato všetci muži, ktorí vedeli, že ich ženy pália kadidlo cudzím bohom, a všetky ženy, ktoré tam stáli vo veľkom zástupe, ako aj všetok ľud, ktorý býval v Egypte a v Patróse, odpovedal Jeremiášovi: 16 „V tom, čo si nám povedal v Hospodinovom mene, ťa neposlúchneme. 17 Naopak, budeme robiť všetko, čo sme sľúbili, že budeme páliť kadidlo Kráľovnej nebies a prinášať nápojové obety, ako sme to robili my, naši otcovia, naši králi a naše kniežatá v judských mestách a na uliciach Jeruzalema. Vtedy sme mali chleba dosýta, viedlo sa nám dobre a nezažili sme nešťastie. 18 Odkedy sme prestali páliť kadidlo Kráľovnej nebies a prinášať jej nápojové obety, všetkého máme nedostatok a hynieme mečom a od hladu.“ 19 „Keď pálime kadidlo Kráľovnej nebies a prinášame jej nápojové obety,“ povedali ženy, „deje sa niečo bez vedomia mužov, že pečieme obetné koláče, ktoré ju napodobujú, a prinášame jej nápojové obety?“ 20 No Jeremiáš povedal všetkému ľudu, mužom, ženám a všetkým ľuďom, ktorí mu tak odpovedali: 21 „Nebolo to práve kadidlo, ktoré ste pálili v judských mestách a po uliciach Jeruzalema, vy, vaši otcovia, vaši králi, vaše kniežatá a ľud krajiny, na čo sa rozpamätal Hospodin, čo doľahlo na jeho srdce? 22 Hospodin už nevládal znášať vaše zločinné skutky a vaše ohavnosti, ktorých ste sa dopúšťali. Preto sa vaša krajina stala zbúraniskom, hrôzou a kliatbou bez obyvateľov, akou je dnes. 23 Pretože ste pálili kadidlo, hrešili ste proti Hospodinovi a nepočúvali ste Hospodinov hlas, nekráčali ste podľa jeho zákona, podľa jeho nariadení a svedectiev, preto vás postihlo toto nešťastie, ako je to dnes.“ 24 Jeremiáš ďalej povedal všetkému ľudu a všetkým ženám: „Počujte Hospodinovo slovo, všetci Júdovci, ktorí ste v Egypte: 25 Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: ‚To, čo ste vy i vaše ženy svojimi ústami sľúbili, to ste svojimi rukami aj splnili. Hovoríte: »Splníme svoje sľuby, ktoré sme zložili, budeme páliť kadidlo Kráľovnej nebies a prinášať jej nápojové obety.« Len si skladajte sľuby a plňte svoje slovo!‘ 26 Preto všetci Júdovci, ktorí ste v Egypte, počujte Hospodinovo slovo: ‚Prisahám na svoje veľké meno,‘ znie výrok Hospodina, ‚že v celom Egypte nebude nikoho z Júdovcov, kto by hovoril: »Akože žije Pán, Hospodin!« 27 Pozrite, budem bdieť nad nimi, ale na záhubu, nie na dobro, a všetci judskí muži, ktorí sú v Egypte, budú zomierať mečom a hladom, kým nevyhynú. 28 Tí, čo uniknú meču, iba niekoľkí muži, vrátia sa z Egypta do Judska. Potom spozná každý zo zvyšku Júdu, ktorý prišiel bývať do Egypta, čie slovo sa splní, či moje, alebo ich. 29 Toto vám bude znamením,‘ znie výrok Hospodina, ‚že vás navštívim na tomto mieste, aby ste vedeli, že určite sa na vás splnia moje slová o vašom nešťastí.‘ 30 Toto hovorí Hospodin: ‚Ja vydám egyptského kráľa, faraóna Chofru, do rúk jeho nepriateľov a do rúk tých, čo striehnu na jeho život, ako som vydal judského kráľa Cidkiju do ruky Nebukadnesara, babylonského kráľa, jeho nepriateľa, ktorý striehne na jeho život.‘“