4. kapitola
Omilostenie
1„Ak sa chceš obrátiť, Izrael,“znie výrok Hospodina,„vráť sa ku mne!Ak odstrániš spredo mňa svoje ohavnostia nebudeš blúdiť,2ale budeš prisahať: ‚Na živého Hospodina!‘poctivo, pravdivo a spravodlivo,vtedy sa ním budú žehnať národya ním sa budú chváliť.“3Takto hovorí Hospodinľudu Judska a Jeruzalema:„Preorte si úhora nesejte do tŕnia!4Obrežte sa pre Hospodina,odstráňte predkožku svojho srdca,muži Judska a obyvatelia Jeruzalema,aby nevyšľahol môj hnev ako oheňa nehorel neuhasiteľnepre zlobu vašich skutkov.Hrozba vojny
5Oznámte v Judsku,rozhláste v Jeruzaleme a povedzte:‚Trúbte v krajine na roh,volajte z celej sily a hovorte:»Zhromaždite sa a pôjdeme do opevnených miest!«‘6Vztýčte zástavu na Sione,utekajte a nezastavujte sa,lebo privediem nešťastie od severua veľkú záhubu.7Vystúpil lev zo svojej húštiny,vyrazil ničiteľ národov,vyšiel zo svojho miesta,aby tvoju krajinu premenil na púšť.Tvoje mestá budú zničené,zostanú bez obyvateľov.8Preto oblečte si vrecovinu,plačte a nariekajte,lebo pálčivý Hospodinov hnevsa od nás neodvrátil.9V ten deň,“znie výrok Hospodina,„kráľ i kniežatá stratia odvahu,kňazi stŕpnua proroci zmeravejú.10Povedia: ‚Ach, Pane, Hospodin,veľmi si sklamal ľud i Jeruzalem.‘Veď si povedal: ‚Budete mať pokoj;‘no teraz meč ohrozuje život.11V tom čase sa bude hovoriťtomuto ľudu a Jeruzalemu:Horúci vietor z hôľ, z púštesa valí na dcéru môjho ľudu,nie nato, aby previeval a čistil.12Veľmi zúrivý víchor mi odtiaľ prichádza,teraz i ja vyhlásim nad nimi svoj rozsudok.13Pozri, blíži sa ako oblaky,jeho vozy sú ako víchrica,jeho kone sú rýchlejšie ako orly.‚Beda nám, sme stratení!‘“14Očisti si, Jeruzalem,srdce od zloby,aby si sa zachránil.Dokedy budeš v sebe uchovávaťzločinné plány?15Veď z Dánu prichádza správaa zlá správa z Efrajimského pohoria.16Pripomeňte národom,ohláste Jeruzalemu:„Dobyvatelia prichádzajú z ďalekej krajinya dvíhajú hlas proti judským mestám.17Obkľučujú ho poľní strážcovia,pretože mi vzdoroval,“znie výrok Hospodina.18„Tvoje cesty a skutkyti to spôsobili.Toto je tvoja zloba!Aká je len trpká!Preniká ti až do srdca.“Nárek proroka
19Hruď moja, hruď moja,bolesťou sa zvíjam!Steny môjho srdca!Srdce sa mi búri,mlčať nemôžem.Veď moja dušapočuje zvuk trúby,bojový pokrik.20Skazu za skazou hlásia,lebo celá krajina je zničená.Náhle pustnú moje stany,v okamihu moje stanové závesy.21Dokedy mám hľadieť na zástavua počúvať zvuk trúby?22Veď hlúpy je môj ľud,nepoznáva ma.Sú to synovia nerozumní, nechápaví.Múdri sú, keď chcú páchať zlo,ale dobro konať nevedia.23Pozeral som na krajinu,no bola pustá a prázdna,na nebesá,no ich svetla nebolo.24Pozeral som na vrchy,chveli saa všetky kopce sa klátili.25Pozeral som,no človeka nebolo,i všetko nebeské vtáctvo odletelo.26Pozeral som na ovocný sad,stal sa púšťoua zrútili sa všetky jeho mestápred Hospodinom,pred jeho pálčivým hnevom.27Veď takto hovorí Hospodin:„Celá krajina sa stane pustatinou,ale úplne ju nezničím.28Pre toto bude žialiť krajinaa hore stmavnú nebesá,lebo som vyriekol, čo zamýšľam,neľutujem toa neodstúpim od toho.29Pred hrmotom jazdcov a lukostrelcovuteká celé mesto,vchádzajú do húština vyliezajú na bralá.Všetky mestá sú opustenéa niet v nich obyvateľov.30Čo chceš robiť, ty, spustošená,že sa obliekaš do purpuru,zdobíš sa zlatým šperkoma zvýrazňuješ si oči líčidlom?Darmo sa krášliš!Tvoji milenci tebou opovrhujú,číhajú ti na život.31Veď počujem akoby výkrik rodičkyakoby stonanie prvorodičky,hlas dcéry Siona,ktorá vzdycháa zalamuje rukami:‚Ach, beda mi,som bezmocná,vydaná vrahom napospas!‘