4. kapitola
Omilostenie
1 „Ak sa chceš obrátiť, Izrael,“ znie výrok Hospodina, „vráť sa ku mne! Ak odstrániš spredo mňa svoje ohavnosti a nebudeš blúdiť, 2 ale budeš prisahať: ‚Na živého Hospodina!‘ poctivo, pravdivo a spravodlivo, vtedy sa ním budú žehnať národy a ním sa budú chváliť.“4,2 Iz 65,16 3 Takto hovorí Hospodin ľudu Judska a Jeruzalema: „Preorte si úhor a nesejte do tŕnia!4,3 Oz 10,12 4 Obrežte sa pre Hospodina, odstráňte predkožku svojho srdca, muži Judska a obyvatelia Jeruzalema, aby nevyšľahol môj hnev ako oheň a nehorel neuhasiteľne pre zlobu vašich skutkov.4,4 Dt 9,25; 10,16; Sk 7,51; Rim 2,29; Kol 2,11 Hrozba vojny
5 Oznámte v Judsku, rozhláste v Jeruzaleme a povedzte: ‚Trúbte v krajine na roh, volajte z celej sily a hovorte: »Zhromaždite sa a pôjdeme do opevnených miest!«‘ 6 Vztýčte zástavu na Sione, utekajte a nezastavujte sa, lebo privediem nešťastie od severu a veľkú záhubu.4,6 Jer 1,14; 6,22 7 Vystúpil lev zo svojej húštiny, vyrazil ničiteľ národov, vyšiel zo svojho miesta, aby tvoju krajinu premenil na púšť. Tvoje mestá budú zničené, zostanú bez obyvateľov.4,7 Jer 2,15; 5,6; 25,38; 49,19; 50,44 8 Preto oblečte si vrecovinu, plačte a nariekajte, lebo pálčivý Hospodinov hnev sa od nás neodvrátil.4,8 Jer 6,26 9 V ten deň,“ znie výrok Hospodina, „kráľ i kniežatá stratia odvahu, kňazi stŕpnu a proroci zmeravejú. 10 Povedia: ‚Ach, Pane, Hospodin, veľmi si sklamal ľud i Jeruzalem.‘ Veď si povedal: ‚Budete mať pokoj;‘ no teraz meč ohrozuje život.4,10 Jer 6,14 11 V tom čase sa bude hovoriť tomuto ľudu a Jeruzalemu: Horúci vietor z hôľ, z púšte sa valí na dcéru môjho ľudu, nie nato, aby previeval a čistil. 12 Veľmi zúrivý víchor mi odtiaľ prichádza, teraz i ja vyhlásim nad nimi svoj rozsudok. 13 Pozri, blíži sa ako oblaky, jeho vozy sú ako víchrica, jeho kone sú rýchlejšie ako orly. ‚Beda nám, sme stratení!‘“ 14 Očisti si, Jeruzalem, srdce od zloby, aby si sa zachránil. Dokedy budeš v sebe uchovávať zločinné plány?4,14 Iz 1,16; Jer 6,8 15 Veď z Dánu prichádza správa a zlá správa z Efrajimského pohoria. 16 Pripomeňte národom, ohláste Jeruzalemu: „Dobyvatelia prichádzajú z ďalekej krajiny a dvíhajú hlas proti judským mestám.4,16 Jer 1,15; 6,3 17 Obkľučujú ho poľní strážcovia, pretože mi vzdoroval,“ znie výrok Hospodina. 18 „Tvoje cesty a skutky ti to spôsobili. Toto je tvoja zloba! Aká je len trpká! Preniká ti až do srdca.“ Nárek proroka
19 Hruď moja, hruď moja, bolesťou sa zvíjam! Steny môjho srdca! Srdce sa mi búri, mlčať nemôžem. Veď moja duša počuje zvuk trúby, bojový pokrik. 20 Skazu za skazou hlásia, lebo celá krajina je zničená. Náhle pustnú moje stany, v okamihu moje stanové závesy. 21 Dokedy mám hľadieť na zástavu a počúvať zvuk trúby? 22 Veď hlúpy je môj ľud, nepoznáva ma. Sú to synovia nerozumní, nechápaví. Múdri sú, keď chcú páchať zlo, ale dobro konať nevedia.4,22 Dt 32,6 23 Pozeral som na krajinu, no bola pustá a prázdna, na nebesá, no ich svetla nebolo.4,23 Gn 1,2; Iz 5,30 24 Pozeral som na vrchy, chveli sa a všetky kopce sa klátili. 25 Pozeral som, no človeka nebolo, i všetko nebeské vtáctvo odletelo. 26 Pozeral som na ovocný sad, stal sa púšťou a zrútili sa všetky jeho mestá pred Hospodinom, pred jeho pálčivým hnevom. 27 Veď takto hovorí Hospodin: „Celá krajina sa stane pustatinou, ale úplne ju nezničím.4,27 Jer 5,18; 10,24; 18,7n; Am 9,8 28 Pre toto bude žialiť krajina a hore stmavnú nebesá, lebo som vyriekol, čo zamýšľam, neľutujem to a neodstúpim od toho. 29 Pred hrmotom jazdcov a lukostrelcov uteká celé mesto, vchádzajú do húštin a vyliezajú na bralá. Všetky mestá sú opustené a niet v nich obyvateľov. 30 Čo chceš robiť, ty, spustošená, že sa obliekaš do purpuru, zdobíš sa zlatým šperkom a zvýrazňuješ si oči líčidlom? Darmo sa krášliš! Tvoji milenci tebou opovrhujú, číhajú ti na život. 31 Veď počujem akoby výkrik rodičky akoby stonanie prvorodičky, hlas dcéry Siona, ktorá vzdychá a zalamuje rukami: ‚Ach, beda mi, som bezmocná, vydaná vrahom napospas!‘