Predchádzajúca kapitola

36. kapitola

Opätovné napísanie Jeremiášovho proroctva

1 Vo štvrtom roku judského kráľa Jojakíma, Joziášovho syna, zaznelo Jeremiášovi od Hospodina toto slovo:
2 „Vezmi si knižný zvitok a napíš naň všetky slová, ktoré som ti povedal o Izraeli, o Júdovi a o všetkých národoch odo dňa, keď som ti začal hovoriť, odo dní Joziáša až podnes. 3 Keď sa dom Júdu dopočuje o všetkom nešťastí, ktoré mu chystám urobiť, azda sa každý odvráti od svojej zlej cesty. Potom odpustím ich viny a ich hriech.“ 4 Jeremiáš teda zavolal Barucha, Nerijovho syna, a ten podľa Jeremiášovho rozprávania zapísal do knižného zvitku všetky slová, ktoré Hospodin povedal Jeremiášovi. 5 Jeremiáš prikázal Baruchovi: „Mne bránia, ja nemôžem ísť do Hospodinovho domu. 6 Choď teda ty a prečítaj zo zvitku, čo si napísal podľa môjho rozprávania, Hospodinove slová pred ľudom v Hospodinovom dome aj pred všetkými Júdovcami, ktorí prídu zo svojich miest v pôstnom dni. 7 Azda prenikne ich úpenlivá prosba pred Hospodina a každý sa odvráti od svojej zlej cesty, lebo veľký je hnev a zlosť, ktorou Hospodin pohrozil tomuto ľudu.“ 8 Nerijov syn Baruch urobil všetko tak, ako mu prikázal prorok Jeremiáš, a v Hospodinovom dome z knihy prečítal Hospodinove slová. 9 V piatom roku judského kráľa Jojakíma, Joziášovho syna, v deviatom mesiaci, vyhlásili pôst pred Hospodinom pre všetok ľud v Jeruzaleme a pre všetok ľud, ktorý prišiel zo svojich judských miest do Jeruzalema. 10 Vtedy v Hospodinovom dome, v izbe Gemarju, syna pisára Šafána, na hornom nádvorí pri vchode do Novej brány Hospodinovho domu, Baruch prečítal z knihy Jeremiášove slová všetkému ľudu. 11 Michaja, syn Gemarju, syna Šafána, vypočul z knihy všetky Hospodinove slová. 12 Zišiel do kráľovského domu, do pisárovej izby, kde práve zasadali všetky kniežatá: pisár Elišama, Šemajov syn Delaja, Achbórov syn Elnatán, Šafánov syn Gemarja, Chananjov syn Cidkija a všetky ostatné kniežatá. 13 Michaja im oznámil všetky slová, ktoré počul, keď ich Baruch z knihy nahlas čítal ľudu. 14 Vtedy všetky kniežatá poslali k Baruchovi Jehudiho, syna Netanju, syna Šelemju, syna Kúšiho, s odkazom: „Zober do ruky zvitok, z ktorého si čítal ľudu, a poď!“ Baruch, Nerijov syn, vzal zvitok do ruky a šiel k nim. 15 Povedali mu: „Sadni si a čítaj pred nami!“ Nato Baruch čítal pred nimi. 16 Keď si vypočuli všetky slová, preľaknutí pozerali jeden na druhého a povedali Baruchovi: „Všetky tieto slová musíme oznámiť kráľovi!“ 17 Vypytovali sa ho: „Povedz nám, ako si napísal všetky tieto slová? Podľa jeho rozprávania?“ 18 Baruch im povedal: „Všetky tieto slová mi povedal a ja som ich atramentom zapísal do knihy.“ 19 Nato kniežatá povedali Baruchovi: „Choď, schovaj sa aj ty, aj Jeremiáš, aby nikto nevedel, kde ste.“ 20 Potom prišli ku kráľovi na nádvorie, zvitok však nechali v izbe pisára Elišamu. So všetkým oboznámili kráľa. 21 Kráľ poslal Jehudiho, aby priniesol zvitok. Jehudi ho vzal z izby pisára Elišamu a čítal ho pred kráľom a pred všetkými kniežatami, ktoré stáli vedľa kráľa. 22 Kráľ sedel v zimnom dome — bol deviaty mesiac — a na ohnisku pred ním horel oheň. 23 Keď Jehudi prečítal tri alebo štyri stĺpce, kráľ ich odrezal pisárskym nožom a hádzal do ohňa na ohnisku, kým nezhorel celý zvitok. 24 Kráľ a všetci jeho služobníci, ktorí počúvali všetky tie slová, sa však nezľakli, ani si neroztrhli rúcho. 25 Hoci Elnatán, Delaja a Gemarja naliehali na kráľa, aby zvitok nepálil, neposlúchol ich. 26 Kráľ prikázal Jerachmeelovi, kráľovmu synovi, Serajovi, Azríelovmu synovi, a Šelemjovi, Abdeelovmu synovi, aby chytili pisára Barucha a proroka Jeremiáša. No Hospodin ich ukryl. 27 Keď kráľ spálil zvitok so slovami, ktoré napísal Baruch podľa Jeremiášovho rozprávania, Jeremiášovi zaznelo slovo Hospodina: 28 „Znova si vezmi iný zvitok a napíš naň všetky predchádzajúce slová z prvého zvitku, ktorý spálil judský kráľ Jojakím. 29 O judskom kráľovi Jojakímovi povedz: Toto hovorí Hospodin: ‚Ty si spálil ten zvitok a povedal si: »Prečo si naň napísal, že babylonský kráľ určite príde, zničí túto krajinu a odstráni z nej ľud i zver?«‘ 30 Preto o judskom kráľovi Jojakímovi Hospodin hovorí toto: ‚Nebude mať nikoho, kto by zasadol na Dávidov trón, a jeho mŕtvola bude pohodená vo dne na horúčave a v noci na mraze. 31 Potrescem jeho, jeho potomstvo i jeho sluhov pre ich previnenia a privediem na nich, na obyvateľov Jeruzalema a na mužov Judska všetko nešťastie, ktorým som im hrozil, no neposlúchali.‘“ 32 Jeremiáš teda vzal iný zvitok a dal ho pisárovi Baruchovi, Nerijovmu synovi. Ten naň podľa Jeremiášovho rozprávania napísal všetky slová knihy, ktorú judský kráľ Jojakím spálil na ohni, a ešte pridal mnohé podobné slová.