Predchádzajúca kapitola

32. kapitola

Kúpa poľa — obraz obnovy

1 Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina v desiatom roku judského kráľa Cidkiju — to bol osemnásty rok Nebukadnesara.
2 Vtedy vojsko babylonského kráľa obliehalo Jeruzalem. Prorok Jeremiáš bol uväznený na nádvorí stráže, ktoré bolo v paláci judského kráľa. 3 Keď ho judský kráľ Cidkija uväznil, vyčítal mu: „Prečo prorokuješ: Toto hovorí Hospodin: ‚Hľa, vydám toto mesto do ruky babylonského kráľa a dobyje ho? 4 Judský kráľ Cidkija neunikne z ruky Chaldejcov, určite sa dostane do ruky babylonského kráľa, bude sa s ním zhovárať z tváre do tváre a uvidí ho zoči-voči. 5 Odvedie Cidkiju do Babylonu, kde zostane, kým ho nenavštívim,‘ znie výrok Hospodina. ‚Ak aj budete bojovať proti Chaldejcom, neuspejete.‘“ 6 Jeremiáš povedal: „Takto mi zaznelo slovo Hospodina: 7 ‚Hľa, príde k tebe Chanamel, syn môjho strýka Šallúma, a povie: »Kúp si moje pole, ktoré je v Anatóte, veď ty máš podľa príbuzenstva prednostné právo na jeho zakúpenie.«‘ 8 Podľa Hospodinovho oznámenia aj prišiel ku mne Chanamel, syn môjho strýka, na nádvorie stráže a povedal mi: ‚Kúp si moje pole, ktoré je v Anatóte na území Benjamína, veď ty máš prednostné právo na kúpu. Kúp si ho.‘ Vtedy som spoznal, že to bolo Hospodinovo slovo. 9 Kúpil som teda pole od Chanamela, syna môjho strýka, ktoré je v Anatóte, a zaplatil som zaň striebro vo váhe sedemnásť šeklov. 10 Napísal som kúpnopredajnú zmluvu, zapečatil som ju, odovzdal svedkom na overenie a na váhe som odvážil striebro. 11 Vzal som kúpnopredajnú zmluvu, zapečatenú podľa práva a poriadku, aj jej overený odpis. 12 Kúpnopredajnú zmluvu som dal Baruchovi, Nerijovmu synovi, vnukovi Machsejovmu, pred očami svojho bratranca Chanamela a pred očami svedkov, ktorí podpísali kúpnopredajnú zmluvu pred očami všetkých Júdovcov, ktorí sedeli na nádvorí stráže. 13 Pred ich očami som Baruchovi prikázal: 14 ‚Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: »Vezmi tieto listiny, túto zapečatenú a otvorenú kúpnopredajnú zmluvu, vlož ich do hlinenej nádoby, aby sa zachovali po mnohé dni.« 15 Veď toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: »V tejto krajine sa ešte budú kupovať domy, polia a vinice.«‘ 16 Keď som odovzdal kúpnopredajnú zmluvu Nerijovmu synovi Baruchovi, takto som sa modlil k Hospodinovi: 17 ‚Ach, Pane, Hospodin, pozri, ty si svojou veľkou mocou a vystretým ramenom utvoril nebesá a zem, tebe nijaký div nie je nemožný. 18 Tisícom preukazuješ milosť, ale vinu otcov odplatíš do lona ich synom, ktorí prídu po nich. Si Boh najvyšší a najmocnejší, ktorého meno je Hospodin zástupov. 19 Si veľký v múdrosti a mocný v skutkoch, tvoje oči dozerajú na všetky cesty ľudských synov, aby si každému odplatil podľa jeho cesty a podľa ovocia jeho skutkov. 20 Robil si znamenia a divy v Egypte a podnes ich robíš v Izraeli i medzi ľuďmi, čím si si urobil meno, ktoré máš podnes. 21 Znameniami a divmi, svojou mocnou rukou, vystretým ramenom a veľkou hrôzou si vyviedol svoj ľud, Izrael, z Egypta. 22 Dal si im túto krajinu, ktorú si prísažne sľúbil ich otcom, a ktorá oplýva mliekom a medom. 23 Prišli a obsadili ju, ale nepočúvali tvoj hlas a nechodili podľa tvojho zákona, ani nerobili nič z toho, čo si im prikázal robiť, preto si dopustil, aby ich postihlo celé toto nešťastie. 24 Pozri, násypy siahajú až po mesto, aby ho zaujali a dostalo sa do rúk Chaldejcov, ktorí naň útočia mečom, hladom a morom. Plní sa, čo si povedal a ty to vidíš.‘ 25 Teraz si mi povedal, Hospodin, môj Pane: ‚Kúp si to pole za striebro a pozvi k tomu svedkov, hoci mesto sa aj tak dostane do rúk Chaldejcov.‘“ 26 Jeremiášovi zaznelo od Hospodina toto slovo: 27 „Pozri, ja som Hospodin, Boh celého tvorstva, je pre mňa azda nejaká vec nemožná?“ 28 Preto hovorí Hospodin toto: „Hľa, ja vydám toto mesto do rúk Chaldejcov a do ruky Nebukadnesara, babylonského kráľa, a on ho obsadí. 29 Chaldejci, ktorí útočia na toto mesto, vtrhnú doň, podpália ho, vypália aj domy, na ktorých strechách pálili kadidlo Baalovi a prinášali nápojové obety cudzím bohom, len aby ma dráždili. 30 Veď Izraeliti a Júdovci od mladosti robili len to, čo sa mi nepáči, veď Izraeliti ma iba dráždili skutkami svojich rúk,“ znie výrok Hospodina. 31 „Toto mesto odo dňa, keď ho postavili, až podnes ma iba hnevalo a zlostilo. Preto ho musím odstrániť spred svojej tváre 32 pre všetku zlobu Izraelitov a Júdovcov, ktorú popáchali sami, ich králi a kniežatá, kňazi a proroci, muži Judska a obyvatelia Jeruzalema. 33 Obrátili sa ku mne chrbtom, nie tvárou, a hoci som ich stále poučoval, nepočúvali, neprijali výčitku, 34 ba umiestnili svoje ohavnosti v dome, ktorý sa volá mojím menom, aby ho poškvrnili. 35 Postavili výšiny Baalovi v údolí Ben-Hinnóm, aby prevádzali ohňom svojich synov a svoje dcéry na počesť Molocha, hoci som im to nekázal, ani na myseľ mi neprišlo, že by sa mali dopustiť takej ohavnosti, a tak zviedli Júdu na hriech.“ 36 Preto teraz Hospodin, Boh Izraela, takto hovorí o tomto meste, o ktorom vy hovoríte, že sa dostane do ruky babylonského kráľa pomocou meča, hladu a moru: 37 „Hľa, ja ich pozbieram zo všetkých krajín, do ktorých som ich roztrúsil vo svojom hneve, vo svojej zlosti a veľkej rozhorčenosti, privediem ich na toto miesto a usadím ich do bezpečia. 38 Budú mi ľudom a ja im budem Bohom. 39 Dám im jedno srdce a jednu cestu, aby sa ma báli po všetky dni, pre svoje dobro a pre dobro svojich synov. 40 Uzavriem s nimi večnú zmluvu, že im neprestanem preukazovať dobro a vložím im do srdca svoju bázeň, aby sa odo mňa neodvrátili. 41 Budem mať z nich radosť, aby som im preukazoval dobro celým svojím srdcom a celou svojou dušou a skutočne ich zasadil v tejto krajine.“ 42 Veď takto hovorí Hospodin: „Ako som priviedol všetku túto pohromu na toto mesto, tak privediem naň aj všetko dobro, o ktorom som im hovoril. 43 Bude sa teda kupovať pole v tejto krajine, o ktorej vy hovoríte: ‚Je spustošená, bez ľudí a zvierat a dostáva sa do rúk Chaldejcov.‘ 44 Opäť sa budú kupovať polia za striebro, písať kúpnopredajné zmluvy, budú sa pečatiť a overovať svedkami v krajine Benjamína, v okolí Jeruzalema, v judských mestách, v mestách na Pohorí, v mestách na Nížine a v mestách v Negeve, až obrátim ich údel,“ znie výrok Hospodina.