22. kapitola
Výstraha kráľovskému rodu
1Toto hovorí Hospodin: „Zostúp do domu judského kráľa a tam povedz toto slovo. 2Povieš: ‚Počuj slovo Hospodina, judský kráľ, ktorý sedíš na Dávidovom tróne, ty, tvoji sluhovia a tvoj ľud, vy, ktorí vchádzate cez tieto brány.‘ 3Toto hovorí Hospodin: ‚Uplatňujte právo a spravodlivosť, vysloboďte okrádaného z ruky násilníka, cudzinca, sirotu a vdovu nepoškodzujte a neutláčajte, nevinnú krv neprelievajte na tomto mieste. 4Ak budete naozaj dodržiavať toto slovo, králi, ktorí sedia na Dávidovom tróne, budú vchádzať cez brány tohto domu, povezú sa na vozoch a koňoch, oni, ich sluhovia a ich ľud. 5Ak však nebudete počúvať tieto slová, prisahám na seba,‘ znie výrok Hospodina, ‚tento dom bude rumoviskom.‘ 6Veď toto hovorí Hospodin o dome judského kráľa:‚Gileádom si mi,temenom Libanonu,obrátim ťa však na púšť,na neobývané mestá.7Zasvätím ničiteľov proti tebe,mužov so zbraňou,vyrúbu tvoje vyberané cédrea pohádžu ich do ohňa.‘8Mnohé národy prejdú popri tomto meste a jeden druhého sa bude pýtať: ‚Prečo Hospodin takto urobil s týmto veľkým mestom?‘ 9Odpovedia im: ‚Pretože opustili zmluvu s Hospodinom, svojím Bohom, a klaňali sa cudzím bohom a slúžili im.‘“O Šallúmovi — Joacházovi
10Nežiaľte za zomrelým,nenariekajte nad ním,radšej žiaľte za odchádzajúcim,lebo sa už nevrátia neuvidí svoj rodný kraj.11Toto hovorí Hospodin o Joziášovom synovi Šallúmovi, judskom kráľovi, ktorý panoval namiesto svojho otca Joziáša a odišiel z tohto mesta: „Už sa sem viac nevráti, 12ale na mieste, kam ho odviedli, zomrie a už neuvidí túto krajinu.“Proti Jojakímovi
13„Beda tomu, kto stavia dom nespravodlivoa svoje horné izby bez práva,kto svojho blížneho núti slúžiť zadarmoa nedá mu zaslúženú mzdu,14kto hovorí: ‚Postavím si rozľahlý doma priestranné horné izby!‘Vyseká si okná,dom obloží cédroma zafarbí na červeno.15Stal si sa kráľom,aby si sa pýšil cédrom?Či tvoj otec nejedol a nepil?Uplatňoval však právo a spravodlivosťa mal sa dobre.16Dopomáhal k právu biednemu a chudobnémua mal sa dobre.Neznamená to poznať mňa?“znie výrok Hospodina.17„Ty však nemáš oči a srdce pre inéako pre vlastný zisk,pre prelievanie nevinnej krvi,pre útlak a vydieranie.“18Preto toto hovorí Hospodin judskému kráľovi Jojakímovi, Joziášovmu synovi:„Nebudú za ním žialiť:‚Ach, brat môj! Ach, sestra!‘Nebudú za ním žialiť:‚Ach, pane! Ach, veličenstvo!‘19Pochovajú ho ako osla:vyvlečú ho a vyhodiavon za brány Jeruzalema.“Proti dcére Jeruzalema
20Vystúp na Libanon a krič,aj na Bášane vydaj svoj hlasa krič z Abarímu,veď sú porazení všetci tvoji milenci.21Prihováral som sa ti,keď si bola v bezpečí,ale povedala si: „Nechcem počuť!“To je tvoje správanie od mladosti —nepočúvala si môj hlas.22Všetkých tvojich pastierov bude pásť vietor,tvoji milenci pôjdu do zajatia.Vtedy sa budeš hanbiťa budeš potupenápre svoje zlé skutky.23Ty, ktorá bývaš na Libanone,ktorá hniezdiš na cédroch,ako len budeš stonať,keď prídu na teba pôrodné bolesti,kŕče ako na rodičku.Proti Konjovi
24„Ako žijem,“ znie výrok Hospodina, „keby Jojakímov syn Konja, judský kráľ, bol pečatným prsteňom na mojej pravici, strhol by som ho odtiaľ.25Vydám ťa do ruky tých, čo striehnu na tvoj život, do ruky tých, ktorých sa bojíš, do ruky Nebukadnesara, babylonského kráľa, a do ruky Chaldejcov. 26Odvrhnem teba i tvoju matku, ktorá ťa porodila, do cudzej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, a tam aj zomriete. 27Do krajiny však, do ktorej sa túžia vrátiť vaše duše, sa nevrátia.“28Je azda tento muž, Konja,bezcennou a odhodenou nádobou,náradím, ktoré nikto nechce?Prečo on a jeho potomstvo sú odvrhnutí,zahodení do krajiny, ktorú nepoznajú?29Krajina, krajina, krajina,počuj Hospodinovo slovo!30Toto hovorí Hospodin:„Zapíšte tohto mužaako bezdetného, ako človeka,ktorý nemal úspech vo svojich dňoch,lebo nikomu z jeho potomstva sa nepodarísedieť na Dávidovom trónea znova panovať v Judsku.“