Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

12. kapitola

1 Hospodin, ty si v práve, keď sa s tebou súdim. Predsa chcem s tebou hovoriť o práve. Prečo je úspešná cesta svojvoľných? Všetci, ktorí sa dopúšťajú nevery, si žijú pokojne.12,1 Jób 21,7; Ž 73,3 2 Zasadil si ich, už sa zakorenili, rástli a priniesli aj ovocie. Si blízky ich ústam, ale ďaleký ich srdcu. 3 Ty však, Hospodin, poznáš ma i vidíš, skúmaš, aké je moje srdce voči tebe. Veď ich ako stádo na zabitie a posväť ich pre deň zabíjania.12,3 Ž 17,3; 139,1-3 4 Dokedy bude smútiť krajina a vädnúť zeleň všetkých polí? Pre zlobu jej obyvateľov hynú zvieratá i vtáctvo, lebo hovoria: „Nevidí našu budúcnosť.“12,4 Jer 9,9; Rim 8,22

Hospodinova odpoveď

5 Keď ťa už beh s pešiakmi unavuje, ako sa do toho pustíš s koňmi? Keď si trúfaš iba v pokojnej krajine, čo budeš robiť v húštine Jordánu?
6 Veď aj tvoji bratia, dom tvojho otca, aj tí sa odvrátili od teba a veľmi kričia za tebou. Never im, aj keď prívetivo hovoria k tebe.12,6 Ž 69,9 7 Opustil som svoj dom, zavrhol som svoje dedičstvo. Vydal som miláčika svojej duše do rúk jeho nepriateľov.12,7 Mt 23,38 8 Moje dedičstvo sa ku mne správa ako lev v lese; pozdvihlo proti mne svoj hlas, preto ho nenávidím. 9 Moje dedičstvo je strakatý vták, dravci sú okolo neho. Nože, zhromaždite všetku poľnú zver, poďte k žrádlu.12,9 Iz 56,9 10 Mnohí pastieri mi zničili vinicu, pošliapali mi dedičstvo, môj rozkošný podiel obrátili na znivočenú púšť.12,10-11 Iz 57,1; Jer 6,3 11 Obrátili ju na púšť, smúti predo mnou spustošená, celá krajina je zničená, nikto si to však neberie k srdcu. 12 Na všetky holé kopce na púšti prichádzajú ničitelia, lebo Hospodin má meč, ktorý požiera od jedného konca zeme po druhý. Nič živé nezostane na pokoji. 13 Siali pšenicu, ale žali tŕnie, namáhali sa, ale nič nezískali. Vyšli na posmech so svojou úrodou pre planúci hnev Hospodina.12,13 Lv 26,16; Dt 28,38; Oz 8,7

Proti zlým susedom Judska

14 Takto hovorí Hospodin: „O všetkých zlých susedoch, ktorí siahli na dedičstvo, ktoré som dal svojmu ľudu, Izraelu, vravím: Vytrhnem ich z ich krajiny a Júdov dom vytrhnem spomedzi nich.
15 Keď ich vytrhnem, znova sa zľutujem nad nimi a každého vrátim k jeho dedičstvu, každého do jeho krajiny. 16 Potom, až sa priučia cestám môjho ľudu a budú prisahať na moje meno: ‚Akože žije Hospodin!‘, tak ako oni naučili môj ľud prisahať na Baala, vyrastú uprostred môjho ľudu.12,16 Dt 6,13; Jer 4,2 17 Ak však nebudú počúvať, ten ľud určite vykorením a zničím,“ znie výrok Hospodina.