Predchádzajúca kapitola

10. kapitola

Proti modlárstvu

1 Počujte slovo, ktoré hovorí Hospodin, Boh domu Izraela: 2 Takto hovorí Hospodin: „Nepriúčajte sa ceste národov a nebeských znamení sa neľakajte, lebo ich sa ľakajú národy. 3 Veď modly národov sú márnosťou. Je to iba drevo, sekerou zoťaté v lese, dielo vytvorené rukou umelca. 4 Zdobia ich striebrom a zlatom, upevňujú ich klincami a kladivami, aby sa neknísali. 5 Sú ako strašiak na uhorkovom poli, nehovoria a musia ich nosiť, lebo nechodia. Nebojte sa ich, pretože nemôžu škodiť, no ani dobro nevládzu konať.“ 6 Nikto nie je ako ty, Hospodin, ty si veľký, veľká je moc tvojho mena. 7 Kto by sa ťa nebál, Kráľ národov? Áno, teba sa treba báť, lebo nik sa ti nevyrovná spomedzi všetkých mudrcov národov vo všetkých kráľovstvách. 8 Všetci sú hlúpi a pochabí, dajú sa usmerňovať márnosťami, čírym drevom, 9 tepaným striebrom, dovezeným z Taršíša, a zlatom z Ufázu, dielom rúk remeselníka a zlievača, odetým do červeného a fialového purpuru. Veď to všetko je dielo zručných umelcov. 10 No Hospodin je pravý Boh, on je živý Boh a večný Kráľ. Pred jeho hnevom trasie sa zem, národy nevydržia jeho zlosť. 11 Takto budete o nich hovoriť: „Bohovia, ktorí nestvorili nebesá a zem, sa stratia zo zeme i spod nebies.“ 12 Svojou mocou stvoril zem, svojou múdrosťou vytvoril svet a svojou rozumnosťou rozpäl nebesá. 13 Keď sa ozve jeho hromový hlas, zahučia vody na nebesiach a od končín zeme dvíha oblaky, k dažďu vrhá blesky a zo svojich komôr vypúšťa vietor. 14 Každý človek je hlúpy, bez rozumu, každý zlievač modiel vyšiel na posmech, lebo jeho modly sú klam a ducha v nich niet. 15 Sú ničotou a výtvorom na posmech a v čase, keď ich postihne trest, budú zničené. 16 Údel Jákoba nie je takýto, ním je Stvoriteľ všetkého a Izrael je jeho vlastným kmeňom, Hospodin zástupov je jeho meno.

Súd a ponosa

17 Pozbieraj svoj uzlík zo zeme, obyvateľka obliehaného mesta. 18 Veď takto hovorí Hospodin: „Tentoraz ako z praku vymrštím obyvateľov krajiny, dopustím na nich úzkosť, aby ma našli.“ 19 Beda mi, som dokaličený, moja rana je bolestivá. Ja som povedal: „To je moja choroba, znesiem ju.“ 20 Môj stan je spustošený, všetky povrazy sú roztrhané. Synovia ma opustili, niet ich. Niet toho, kto by mi stan znova postavil a rozvinul moje plachty. 21 Pastieri boli hlúpi a Hospodina nehľadali, preto ani nemali úspech a všetky ich stáda sú rozohnané. 22 Čuj, prichádza akási správa, veľké dunenie zo severnej krajiny, aby judské mestá boli premenené na púšť, na brloh šakalov. 23 Viem, Hospodin, že človek nemá v moci svoju cestu, že nikto, kto chodí, neusmerňuje svoje kroky. 24 Karhaj ma, Hospodin, ale mierne, nie vo svojom hneve, aby si ma nezničil. 25 Svoj pálčivý hnev vylej na národy, ktoré ťa nepoznajú, a na pokolenia, ktoré nevzývajú tvoje meno. Veď vyjedali Jákoba, vyjedali ho, zničili ho a spustošili jeho nivy.