10. kapitola
Proti modlárstvu
1Počujte slovo, ktoré hovorí Hospodin, Boh domu Izraela:2Takto hovorí Hospodin:„Nepriúčajte sa ceste národova nebeských znamení sa neľakajte,lebo ich sa ľakajú národy.3Veď modly národov sú márnosťou.Je to iba drevo,sekerou zoťaté v lese,dielo vytvorené rukou umelca.4Zdobia ich striebrom a zlatom,upevňujú ich klincami a kladivami,aby sa neknísali.5Sú ako strašiak na uhorkovom poli,nehovoria a musia ich nosiť,lebo nechodia.Nebojte sa ich,pretože nemôžu škodiť,no ani dobro nevládzu konať.“6Nikto nie je ako ty, Hospodin,ty si veľký, veľká je moc tvojho mena.7Kto by sa ťa nebál, Kráľ národov?Áno, teba sa treba báť,lebo nik sa ti nevyrovnáspomedzi všetkých mudrcov národovvo všetkých kráľovstvách.8Všetci sú hlúpi a pochabí,dajú sa usmerňovať márnosťami,čírym drevom,9tepaným striebrom, dovezeným z Taršíša,a zlatom z Ufázu,dielom rúk remeselníka a zlievača,odetým do červeného a fialového purpuru.Veď to všetko je dielo zručných umelcov.10No Hospodin je pravý Boh,on je živý Boh a večný Kráľ.Pred jeho hnevom trasie sa zem,národy nevydržia jeho zlosť.11Takto budete o nich hovoriť:„Bohovia, ktorí nestvorili nebesá a zem,sa stratia zo zeme i spod nebies.“12Svojou mocou stvoril zem,svojou múdrosťou vytvoril sveta svojou rozumnosťou rozpäl nebesá.13Keď sa ozve jeho hromový hlas,zahučia vody na nebesiacha od končín zeme dvíha oblaky,k dažďu vrhá bleskya zo svojich komôr vypúšťa vietor.14Každý človek je hlúpy, bez rozumu,každý zlievač modiel vyšiel na posmech,lebo jeho modly sú klama ducha v nich niet.15Sú ničotou a výtvorom na posmecha v čase, keď ich postihne trest, budú zničené.16Údel Jákoba nie je takýto,ním je Stvoriteľ všetkéhoa Izrael je jeho vlastným kmeňom,Hospodin zástupov je jeho meno.Súd a ponosa
17Pozbieraj svoj uzlík zo zeme,obyvateľka obliehaného mesta.18Veď takto hovorí Hospodin:„Tentoraz ako z prakuvymrštím obyvateľov krajiny,dopustím na nich úzkosť,aby ma našli.“19Beda mi, som dokaličený,moja rana je bolestivá.Ja som povedal:„To je moja choroba, znesiem ju.“20Môj stan je spustošený,všetky povrazy sú roztrhané.Synovia ma opustili, niet ich.Niet toho, kto by mi stan znova postavila rozvinul moje plachty.21Pastieri boli hlúpia Hospodina nehľadali,preto ani nemali úspecha všetky ich stáda sú rozohnané.22Čuj, prichádza akási správa,veľké dunenie zo severnej krajiny,aby judské mestá boli premenené na púšť,na brloh šakalov.23Viem, Hospodin,že človek nemá v moci svoju cestu,že nikto, kto chodí,neusmerňuje svoje kroky.24Karhaj ma, Hospodin, ale mierne,nie vo svojom hneve,aby si ma nezničil.25Svoj pálčivý hnev vylej na národy,ktoré ťa nepoznajú,a na pokolenia,ktoré nevzývajú tvoje meno.Veď vyjedali Jákoba,vyjedali ho, zničili hoa spustošili jeho nivy.