Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

10. kapitola

Proti modlárstvu

1 Počujte slovo, ktoré hovorí Hospodin, Boh domu Izraela:
2 Takto hovorí Hospodin: „Nepriúčajte sa ceste národov a nebeských znamení sa neľakajte, lebo ich sa ľakajú národy.10,2 Ex 23,24 3 Veď modly národov sú márnosťou. Je to iba drevo, sekerou zoťaté v lese, dielo vytvorené rukou umelca.10,3-5 Iz 44,13-17 4 Zdobia ich striebrom a zlatom, upevňujú ich klincami a kladivami, aby sa neknísali.10,4 Iz 40,19 5 Sú ako strašiak na uhorkovom poli, nehovoria a musia ich nosiť, lebo nechodia. Nebojte sa ich, pretože nemôžu škodiť, no ani dobro nevládzu konať.“10,5 Iz 46,1 6 Nikto nie je ako ty, Hospodin, ty si veľký, veľká je moc tvojho mena.10,6 Ž 86,8 7 Kto by sa ťa nebál, Kráľ národov? Áno, teba sa treba báť, lebo nik sa ti nevyrovná spomedzi všetkých mudrcov národov vo všetkých kráľovstvách. 8 Všetci sú hlúpi a pochabí, dajú sa usmerňovať márnosťami, čírym drevom, 9 tepaným striebrom, dovezeným z Taršíša, a zlatom z Ufázu, dielom rúk remeselníka a zlievača, odetým do červeného a fialového purpuru. Veď to všetko je dielo zručných umelcov. 10 No Hospodin je pravý Boh, on je živý Boh a večný Kráľ. Pred jeho hnevom trasie sa zem, národy nevydržia jeho zlosť. 11 Takto budete o nich hovoriť: „Bohovia, ktorí nestvorili nebesá a zem, sa stratia zo zeme i spod nebies.“ 12 Svojou mocou stvoril zem, svojou múdrosťou vytvoril svet a svojou rozumnosťou rozpäl nebesá.10,12-16 Jer 10 13 Keď sa ozve jeho hromový hlas, zahučia vody na nebesiach a od končín zeme dvíha oblaky, k dažďu vrhá blesky a zo svojich komôr vypúšťa vietor.10,13 Ž 135,7 14 Každý človek je hlúpy, bez rozumu, každý zlievač modiel vyšiel na posmech, lebo jeho modly sú klam a ducha v nich niet.10,14 Iz 45,16; Jer 8,14 15 Sú ničotou a výtvorom na posmech a v čase, keď ich postihne trest, budú zničené. 16 Údel Jákoba nie je takýto, ním je Stvoriteľ všetkého a Izrael je jeho vlastným kmeňom, Hospodin zástupov je jeho meno.10,16 Dt 32,9; Ž 74,2

Súd a ponosa

17 Pozbieraj svoj uzlík zo zeme, obyvateľka obliehaného mesta.
18 Veď takto hovorí Hospodin: „Tentoraz ako z praku vymrštím obyvateľov krajiny, dopustím na nich úzkosť, aby ma našli.“ 19 Beda mi, som dokaličený, moja rana je bolestivá. Ja som povedal: „To je moja choroba, znesiem ju.“ 20 Môj stan je spustošený, všetky povrazy sú roztrhané. Synovia ma opustili, niet ich. Niet toho, kto by mi stan znova postavil a rozvinul moje plachty. 21 Pastieri boli hlúpi a Hospodina nehľadali, preto ani nemali úspech a všetky ich stáda sú rozohnané.10,21 Jer 23,1 22 Čuj, prichádza akási správa, veľké dunenie zo severnej krajiny, aby judské mestá boli premenené na púšť, na brloh šakalov.10,22 Iz 34,14; Jer 1,14 23 Viem, Hospodin, že človek nemá v moci svoju cestu, že nikto, kto chodí, neusmerňuje svoje kroky.10,23 Prís 16,9 24 Karhaj ma, Hospodin, ale mierne, nie vo svojom hneve, aby si ma nezničil.10,24 Ž 6,2 25 Svoj pálčivý hnev vylej na národy, ktoré ťa nepoznajú, a na pokolenia, ktoré nevzývajú tvoje meno. Veď vyjedali Jákoba, vyjedali ho, zničili ho a spustošili jeho nivy.10,25 Ž 79,6n; Jer 30,11; 46,28; Hab 1,12