5. kapitola
Porada u Holofernesa a Achiorova zrada
1Hlavnému veliteľovi asýrskeho vojska Holofernesovi oznámili, že synovia Izraela sa pripravili na boj, že uzavreli priechody cez pohorie, opevnili každý končiar vysokého horstva a že na rovinách nakládli zátarasy. 2On sa nesmierne rozhneval, zvolal všetkých moábskych predákov a ammónskych vojvodcov i všetkých satrapov pobrežia. 3Povedal im: „Povedzte mi, Kanaánčania, čo je to za ľud, ktorý sídli v hornatom kraji? Kto sú tí, čo obývajú mestá, a koľko majú vojska? V čom je ich sila a moc, kto je nad nimi kráľom, ktorý vedie ich vojská? 4Prečo spomedzi všetkých obyvateľov západu práve oni odmietli vyjsť mi v ústrety?“5Odpovedal mu Achior, vodca všetkých Ammónčanov: „Nech môj pán počuje slovo z úst svojho otroka. Poviem ti pravdu o ľude, čo býva v tomto hornatom kraji vedľa teba. Lož nevyjde z úst tvojho otroka. 6Títo ľudia sú potomkami Chaldejcov. 7Najprv prišli bývať do Mezopotámie, pretože sa nechceli pridŕžať bohov svojich otcov, ktorí boli v krajine Chaldejcov. 8Opustili náboženstvo svojich predkov a klaňali sa nebeskému Bohu, Bohu, ktorého spoznali. Chaldejci ich vyhodili spred tváre svojich bohov a oni utiekli do Mezopotámie a ako cudzinci tam ostali dlhý čas. 9Ich Boh im povedal, aby odišli zo svojho bydliska a putovali do krajiny Kanaán. Tam sa usadili a tam nadobudli množstvo zlata a striebra i veľmi početné stáda. 10Potom zostúpili do Egypta, lebo územie kanaánskej krajiny zachvátil hlad, a usadili sa tam, kým nachádzali obživu. Tam sa veľmi rozmnožili, takže sa ich rod nedal ani spočítať. 11Vtedy sa kráľ Egypta postavil proti nim, zneužíval ich a nútil do výroby tehál. Ponižovali ich a urobili z nich otrokov. 12I volali k svojmu Bohu a ten bil celú egyptskú krajinu ranami, na ktoré nebolo lieku. Vtedy ich Egypťania vyhnali spred svojej tváre. 13A Boh pred nimi vysušil Červené more 14a vyviedol ich na cestu k Sinaju a do Kadéš-Barnéy. Potom vyhnali všetkých obyvateľov púšte, 15usídlili sa v krajine Amorejčanov a svojou mocou vyhubili všetkých Chešbónčanov. Keď prekročili Jordán, zaujali celý hornatý kraj. 16Zahnali od seba Kanaánčanov, Perizzejcov, Jebúsejov, Síchemčanov i všetkých Girgašejov a na dlhý čas sa usídlili v krajine. 17Kým nezhrešili proti svojmu Bohu, mali sa dobre, pretože je s nimi Boh, ktorý nenávidí neprávosť. 18Keď sa však odchýlili od cesty, ktorú im určil, boli úplne vyničení v mnohých dlhotrvajúcich vojnách a ako zajatci odvlečení do krajiny, ktorá nebola ich krajinou. Chrám ich Boha bol zrovnaný so zemou a ich miest sa zmocnili nepriatelia. 19No teraz, keď sa obrátili opäť k svojmu Bohu, vrátili sa z vyhnanstva, kde žili rozptýlení. Zaujali Jeruzalem, kde je ich svätyňa, a znova sa usídlili v hornatom kraji, pretože bol pustý. 20A tak teda, vládca a pán, ak sa tento ľud dopúšťa hriechu nevedomosti a ak hrešia proti svojmu Bohu a presvedčíme sa, že urážajú Boha, vytiahneme a budeme bojovať proti nim. 21Ale ak niet neprávosti v ich národe, nech ich môj pán nechá tak, aby sa azda na ich obranu nepostavil ich Pán a ich Boh, ktorý je nad nimi, a my budeme mať hanbu pred celým svetom.“22Keď Achior skončil túto reč, všetok ľud, ktorý stál okolo stanu, šomral. Holofernesovi vysokí dôstojníci a všetci obyvatelia prímoria a Moábu hovorili, že ho treba na kusy rozsekať. 23Povedali: „Nebudeme sa predsa báť Izraelitov! Veď je to ľud, čo nemá ani silu, ani schopnosť klásť tvrdý odpor. 24Preto sa dajme do toho, vládca Holofernes, a oni budú pre celé tvoje vojsko iba malou korisťou.“