16. kapitola
1 Judita spievala: „Začnite oslavovať môjho Boha bubnami, spievajte Pánovi s cimbalmi, zanôťte mu žalm a chválospev, vyvyšujte a vzývajte jeho meno,16,1 Ex 15,20; Ž 68,26; 149,3; 150,4 2 pretože Pán je Boh, ktorý robí koniec vojnám, pretože postavil tábor uprostred svojho ľudu a mňa vytrhol z rúk tých, čo ma prenasledovali.16,2 Ž 46,10; 76,4 3 Prišiel Aššúr z hôr od severu, prišiel s tisíckami svojich vojsk, ich množstvo zatarasilo údolia a ich jazda pokryla výšiny. 4 Povedal, že vypáli moje chotáre, že mojich mládencov pozabíja mečom, že moje dojčatá rozhádže po zemi, že mojich maličkých dá za korisť, že moje panny odvlečie. 5 Pán, Všemohúci, ich zničil rukou ženy.16,5 Sdc 4,9; Ž 33,10; Jdt 13,15 6 Ich hrdina totiž nepadol rukou junákov, ani ho neubili synovia titanov, ani sa naňho neoborili vysokí obri, ale Judita, Merariho dcéra, ochromila ho krásou svojej tváre. 7 Vyzliekla si totiž svoj vdovský šat, aby pozdvihla sužovaných v Izraeli, voňavým olejom si pomazala tvár, 8 vlasy si previazala stuhou a obliekla si jemné ľanové rúcho, aby ho zviedla. 9 Jej sandále uchvátili jeho oko, jej krása mu vyrazila dych, meč mu prenikol cez šiju. 10 Peržania sa roztriasli pred takou odvahou, Médi sa vyľakali z jej odhodlania. 11 Vtedy moji pokorení spustili víťazný krik, oni sa vyľakali, moji slabí kričali16,11 Toto sloveso je doplnené podľa zmyslu paralelného textu. Gr. pôvodina je zrejme porušená., oni sa preľakli, moji pozdvihli svoj hlas, tí sa dali na útek. 12 Synovia krehučkých dievčat16,12 Gr. dievčatiek — básnické zveličenie na zvýraznenie protikladu vonkajšej slabosti Izraelcov a zdanlivo nezdolateľnej sily Asýrčanov. ich prebodli, ako deti zbehov ich preklali; vojsko môjho Pána ich zničilo. 13 Zaspievam svojmu Bohu novú pieseň: Pán, veľký si a slávny, obdivuhodný v sile, neprekonateľný.16,13 Ex 15,6; Ž 96,1 14 Tebe nech slúži celé tvoje tvorstvo, pretože ty si povedal a ono vzniklo, poslal si svojho ducha a on ho tvoril. Nikto sa nebude môcť vzoprieť tvojmu hlasu. 15 Veď hory s vodami sa budú triasť v samých základoch, skaly sa ako vosk roztopia pred tvojou tvárou. Ale k tým, čo sa ťa boja, budeš naozaj milostivý.16,15 Ž 97,5; 103,13 16 Pretože každá obeta príjemnej vône znamená málo, u teba sotva zaváži všetok tuk spaľovaných obiet, no ten, kto sa bojí Pána, bude vždy veľký.16,16 Ž 40,7; 51,18 17 Beda národom, ktoré sa postavia proti môjmu rodu. Pán, Všemohúci, ich potrestá v deň súdu, pošle oheň a červy do ich tiel, takže naveky budú nariekať od bolesti.“16,17 Iz 66,24; Ez 39,21 Judita v Jeruzaleme
18 Keď prišli do Jeruzalema, poklonili sa Bohu, a po tom, čo sa ľud očistil, priniesli svoje spaľované obety, dobrovoľné obety a dary. 19 Judita odovzdala všetky veci od Holofernesa, ktoré jej dal ľud, aj sieť proti komárom, ktorú si vzala z jeho spálne. Dala to ako dar vyhradený Bohu. 20 Ľud v Jeruzaleme sa radoval pred svätyňou tri mesiace a Judita ostala s nimi. Juditine posledné dni
21 Potom sa každý pobral späť do svojej otčiny. Aj Judita odišla do Betulie a ostala na svojom majetku. Už za života sa stala slávnou po celej krajine. 22 Mnohí túžili po nej, ale odvtedy, čo zomrel jej manžel Manasses a bol pripojený k svojmu ľudu, nepoznal ju nijaký muž po celý zvyšok jej života. 23 V dome svojho manžela Manassesa sa dožila mimoriadne vysokého veku: stopäť rokov. Svoju slúžku prepustila na slobodu. Potom zomrela v Betulii a pochovali ju v skalnom hrobe jej muža Manassesa. 24 Dom Izraela ju oplakával sedem dní. Pred smrťou rozdelila svoj majetok medzi všetkých príbuzných svojho manžela Manassesa a medzi príbuzných zo svojho rodu. 25 Nebolo nikoho, kto by naháňal strach synom Izraela počas Juditinho života a dlhý čas po jej smrti.