13. kapitola

Holofernesova smrť

1 Keď už bolo neskoro, jeho služobníci sa ponáhľali odísť. Bagóas zatvoril stan zvonka, aby služobníci pána nevyrušovali. Oni sa pobrali spať, pretože všetci boli ustatí, keďže hostina sa veľmi pretiahla.
2 V stane ostala jedine Judita. Holofernes sa zvalil na svoju posteľ, lebo bol z vína celkom opitý. 3 Judita prikázala svojej slúžke, aby stála pri jej spálni a ako každý deň čakala, kým vyjde. Povedala totiž, že vyjde modliť sa. A to isté povedala aj Bagóasovi. 4 Všetci od najmenšieho po najväčšieho odišli a v spálni neostal nikto. Vtedy Judita vstala, pristúpila k jeho lôžku a vo svojom srdci povedala: „Pane, všemocný Boh, zhliadni v tejto chvíli na činy, ktoré urobia moje ruky na oslavu Jeruzalema. 5 Veď teraz nadišiel príhodný okamih, aby si sa ujal svojho dedičstva a uskutočnil môj zámer na rozdrvenie nepriateľov, ktorí zaútočili proti nám.“ 6 Potom pristúpila k stĺpiku postele pri Holofernesovej hlave, sňala z neho jeho meč, 7 priblížila sa k posteli, chytila ho za vlasy na hlave a povedala: „Posilni ma, Pán, Boh Izraela, v tento deň.“ 8 Potom mu z celej sily dva razy zaťala do krku a odsekla mu hlavu.13,8 Sdc 4,21 9 Telo odvalila z lôžka a zo stĺpov sňala záves proti komárom. Po krátkej chvíli vyšla a Holofernesovu hlavu odovzdala svojej komornej. 10 Tá ju vložila do kapsy na jedlo a obe podľa svojho zvyku vyšli modliť sa. Prešli cez tábor, obišli roklinu, vystúpili na vrch Betulie a prišli pred jej brány.

Návrat do Betulie

11 Judita zďaleka volala na tých, čo strážili bránu: „Otvorte, otvorte bránu! S nami je Boh, náš Boh! On uplatnil svoju silu v Izraeli a svoju moc proti nepriateľom. Tak to urobil aj dnes.“13,11 Ž 46,8; Iz 8,10
12 Keď muži mesta počuli jej hlas, rýchlo zišli k mestskej bráne a zvolali starších mesta. 13 Zbehli sa všetci od najmenšieho po najväčšieho, lebo sa im zdalo neuveriteľné, že prišla. Otvorili bránu, vpustili ich, zapálili oheň, aby bolo vidno, a obstúpili ich. 14 Ona k nim mocným hlasom prehovorila: „Chváľte Boha, chváľte! Chváľte Boha, ktorý neodňal svoje milosrdenstvo od domu Izraela, ale tejto noci mojou rukou zdrvil našich nepriateľov.“ 15 Potom vybrala hlavu z kapsy, ukázala im ju a povedala: „Pozrite, hlava Holofernesa, hlavného veliteľa asýrskeho vojska. Pozrite, záves proti komárom, za ktorým ležal vo svojej opitosti. Pán ho zabil rukou ženy.13,15 Sdc 4,9; 9,53; Jdt 16,5 16 Ako žije Pán, ktorý ma ochraňoval na mojej ceste, ktorou som šla: zviedla ho moja tvár na jeho záhubu, ale nespáchal so mnou hriech, ktorým by ma poškvrnil a zhanobil.“ 17 Všetok ľud priam žasol. Sklonili sa, klaňali sa Bohu a jednomyseľne hovorili: „Požehnaný si, náš Boh, ktorý si dnešného dňa zničil nepriateľov svojho ľudu.“ 18 Oziáš jej povedal: „Požehnaná si, dcéra, najvyšším Bohom nad všetky ženy na zemi. A požehnaný je Pán, Boh, ktorý stvoril nebesia i zem, ktorý ťa viedol, aby si zrazila hlavu vodcu našich nepriateľov.13,18 Sdc 5,24 19 Nech nevymizne spomienka na tvoju dôveru zo sŕdc tých ľudí, čo si naveky budú pripomínať Božiu moc. 20 Kiež Boh umožní, aby ti boli tieto činy na večnú slávu, a nech ťa zahrnie dobrodeniami za to, že si pri ponížení nášho rodu nešetrila vlastný život, ale zabránila si nášmu pádu, kráčajúc priamou cestou pred tvárou nášho Boha.“ A všetok ľud povedal: „Nech sa tak stane! Nech sa tak stane!“