9. kapitola
1Ľud, čo kráča v tmách, uvidí veľké svetlo,nad tými, čo bývajú v krajine temnoty, zažiari svetlo.2Rozmnožil si ich jasot, zväčšil si ich radosť.Radujú sa pred tebou, ako sa raduje pri žatve,ako sa jasá pri delení koristi.3Jarmo, čo ho ťaží, palicu na jeho chrbtea prút jeho utláčateľa si zlámal ako v dňoch Midjánčanov.4Každá obuv, ktorej dupot otriasa zemou,a každý krvou zmáčaný plášť budú spálenéa strávi ich oheň.5Lebo chlapček sa nám narodil, daný je nám syn,na jeho pleciach bude spočívať vládaa jeho meno bude Obdivuhodný radca,Mocný Boh, Večný Otec, Knieža pokoja.6Miera jeho vlády a pokoj nebude mať koncana Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve,ktoré upevní a posilní právom a spravodlivosťouodteraz až naveky.Horlivosť Hospodina zástupov to urobí.Súd nad severným kráľovstvom Izraela
7Pán zoslal slovo proti Jákobovia dopadlo na Izrael.8Dozvedel sa to všetok ľud, Efrajim a obyvatelia Samárie,ktorí v namyslenosti a pýche srdca hovoria:9„Tehly sa zrútili, budeme stavať z kamenných kvádrov;plané figovníky povytínali, nahradíme ich cédrami.“10Hospodin však vzbudí proti nemu nepriateľov — Recína,a popudí jeho odporcov.11Sýriu od východu a Filištíncov od západu,aby požierali Izrael naplno otvorenými ústami.Napriek tomu všetkému sa však jeho hnev neodvraciaa jeho ruka je ešte vystretá.12Ľud sa však neobrátil k tomu, čo ho bil,nehľadali Hospodina zástupov.13Vtedy Hospodin odsekne Izraelu hlavu i chvost,palmovú ratolesť a trstinu v jeden deň.14Starec a hodnostár sú hlavoua prorok, čo učí lož, je chvostom.15Vodcovia tohto ľudu sú zvodcamia tí, čo sa dajú nimi viesť,sú odsúdení na záhubu.16Preto Pán nemá radosť z jeho mladíkova nezmiluje sa nad jeho sirotami a vdovami,lebo všetko sú to bezbožníci a zločincia ústa každého hovoria bláznovstvá.Pri tom všetkom sa však neodvracia jeho hnev,jeho ruka je ešte vystretá.17Veď zloba horela ako oheň,čo stravuje tŕnie a bodľačiea zapaľuje lesnú húštinu,až sa zdvíhajú kúdoly dymu.18Hnevom Hospodina zástupov sa spaľuje krajinaa jej ľud je ako potrava pre oheň;nik nemá zľutovanie so svojím bratom.19Zahryzne napravo, ale zostane hladný,alebo naľavo, no nenasýti sa.Každý pojedá mäso z vlastného ramena,20Menašše Efrajima a Efrajim Menaššehoa obaja spoločne vystupujú proti Júdovi.Napriek tomu všetkému sa však neodvracia jeho hnev,jeho ruka je ešte vystretá.