Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

9. kapitola

1 Ľud, čo kráča v tmách, uvidí veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine temnoty, zažiari svetlo.9,1 Ž 107,10-14; Mt 4,16; Lk 1,79 2 Rozmnožil si ich jasot, zväčšil si ich radosť. Radujú sa pred tebou, ako sa raduje pri žatve, ako sa jasá pri delení koristi. 3 Jarmo, čo ho ťaží, palicu na jeho chrbte a prút jeho utláčateľa si zlámal ako v dňoch Midjánčanov.9,3 Sdc 7,14n; Ž 81,7 4 Každá obuv, ktorej dupot otriasa zemou, a každý krvou zmáčaný plášť budú spálené a strávi ich oheň. 5 Lebo chlapček sa nám narodil, daný je nám syn, na jeho pleciach bude spočívať vláda a jeho meno bude Obdivuhodný radca, Mocný Boh, Večný Otec, Knieža pokoja.9,5 Mich 4,3; 5,1 6 Miera jeho vlády a pokoj nebude mať konca na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve, ktoré upevní a posilní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina zástupov to urobí.9,6 2Sam 7,12n; Iz 11,1-5; Tob 14,4; Lk 1,32

Súd nad severným kráľovstvom Izraela

7 Pán zoslal slovo proti Jákobovi a dopadlo na Izrael.
8 Dozvedel sa to všetok ľud, Efrajim a obyvatelia Samárie, ktorí v namyslenosti a pýche srdca hovoria: 9 „Tehly sa zrútili, budeme stavať z kamenných kvádrov; plané figovníky povytínali, nahradíme ich cédrami.“ 10 Hospodin však vzbudí proti nemu nepriateľov — Recína, a popudí jeho odporcov. 11 Sýriu od východu a Filištíncov od západu, aby požierali Izrael naplno otvorenými ústami. Napriek tomu všetkému sa však jeho hnev neodvracia a jeho ruka je ešte vystretá.9,11 Jer 4,8 12 Ľud sa však neobrátil k tomu, čo ho bil, nehľadali Hospodina zástupov.9,12 Iz 31,1; Sof 1,6 13 Vtedy Hospodin odsekne Izraelu hlavu i chvost, palmovú ratolesť a trstinu9,13 Pojmy tu označujú nadriadených a podriadených. v jeden deň.9,13 Dt 28,13.44; Iz 19,15 14 Starec a hodnostár sú hlavou a prorok, čo učí lož, je chvostom. 15 Vodcovia tohto ľudu sú zvodcami a tí, čo sa dajú nimi viesť, sú odsúdení na záhubu. 16 Preto Pán nemá radosť z jeho mladíkov a nezmiluje sa nad jeho sirotami a vdovami, lebo všetko sú to bezbožníci a zločinci a ústa každého hovoria bláznovstvá. Pri tom všetkom sa však neodvracia jeho hnev, jeho ruka je ešte vystretá. 17 Veď zloba horela ako oheň, čo stravuje tŕnie a bodľačie a zapaľuje lesnú húštinu, až sa zdvíhajú kúdoly dymu. 18 Hnevom Hospodina zástupov sa spaľuje krajina a jej ľud je ako potrava pre oheň; nik nemá zľutovanie so svojím bratom. 19 Zahryzne napravo, ale zostane hladný, alebo naľavo, no nenasýti sa. Každý pojedá mäso z vlastného ramena, 20 Menašše Efrajima a Efrajim Menaššeho a obaja spoločne vystupujú proti Júdovi. Napriek tomu všetkému sa však neodvracia jeho hnev, jeho ruka je ešte vystretá.