64. kapitola
1 Ako keď oheň spaľuje raždie a zovrie vodu, tak daj poznať svoje meno svojim nepriateľom. Nech sa trasú pred tebou národy. 2 Keď si robil divy, neočakávali sme ich a zostúpil si, pred tebou sa vrchy rozliali. 3 Od vekov nebolo počuť ani slýchať, ani oko nevidelo, žeby iný boh okrem teba urobil niečo pre toho, kto v neho dúfa.64,3 1Kor 2,9 4 Ty stretáš toho, čo s radosťou koná spravodlivosť a na tvojich cestách spomína na teba. Hľa, ty si sa hneval, ale my sme ďalej hrešili, no oddávna na tvojich cestách môžeme byť spasení.64,4 Ex 32,8-10 5 Všetci sme boli ako nečistí, všetky naše spravodlivé skutky boli ako poškvrnené rúcho, všetci sme zvädli ako lístie, naše viny nás odnášali ako vietor. 6 Nikto nevzýva tvoje meno, neprebúdza sa, aby sa pripútal k tebe, lebo si pred nami skryl svoju tvár a nechal si nás v moci našich vín.64,6 Ž 34,22; Iz 54,8 7 Teraz však, Hospodin, ty si náš otec, my sme hlina a ty si náš tvorca, všetci sme dielom tvojej ruky.64,7 Iz 45,9; 63,16; Nár 4,2; Rim 9,21 8 Nehnevaj sa priveľmi, Hospodin, nespomínaj už viac vinu. Hľa, pozri, všetci sme tvoj ľud.64,8 Iz 63,8 9 Tvoje sväté mestá sa stali púšťou, Sion sa stal púšťou a Jeruzalem rumoviskom. 10 Náš svätý a slávny dom, v ktorom ťa chválili naši otcovia, stal sa zhoreniskom a všetko, čo nám bolo milé, stalo sa zbúraniskom.64,10 Ž 74,7 11 Azda chceš byť, Hospodin, po tom všetkom zdržanlivý? Chceš mlčať a tak veľmi nás ponižovať?