Predchádzajúca kapitola

63. kapitola

Zničenie Edómu

1 Kto to prichádza z Edómu a v ohnivom rúchu z Bocry? Čo sa skvie vo svojom odeve, čo vykračuje v plnej sile? — „Ja som ten, čo hovorí správne a zasadzuje sa za spásu.“ 2 Prečo je tvoje rúcho červené a prečo sú tvoje šaty ako odev toho, čo šliape v lise? 3 „Sám som šliapal v lise a z národov pri mne nebol nikto, vo svojom hneve som ich pošliapal a udupal vo svojom rozhorčení, až prúd krvi z nich striekal na môj šat a celé rúcho som si poškvrnil. 4 Deň pomsty bol v mojom srdci, prišiel rok môjho vykúpenia. 5 Obzeral som sa, ale pomocníka nebolo, znechutený som sa díval, nebol však nikto, kto by ma podporil. Vtedy mi pomohlo moje rameno, moje rozhorčenie, to ma podporilo; 6 šliapal som národy vo svojom hneve, opil som ich svojím rozhorčením, a ich krv som prúdom vylial na zem.“

Žalospev spoločenstva

7 Dobrodenia Hospodina chcem spomínať, chvályhodné skutky Hospodina za všetko, čo nám Hospodin poskytol. Za jeho veľkú dobrotu k domu Izraela, ktorú preukázal ako svoje zľutovanie a za množstvo svojich dobrodení. 8 On povedal: „Sú predsa môj ľud, synovia, ktorí nesklamú.“ A stal sa im spasiteľom 9 vo všetkom ich súžení. Ani posol, ani anjel, no on sám ich zachránil vo svojej láske a zhovievavosti, on ich vykúpil, pozdvihol ich a niesol, po všetky dni, od nepamäti. 10 Oni sa však búrili a zarmucovali jeho svätého ducha, preto sa obrátil proti nim ako nepriateľ, sám proti nim bojoval. 11 Spomenul si však na dávne dni, na Mojžiša a jeho ľud. Kde je ten, čo vyviedol z mora pastiera svojho stáda? Kde je ten, čo mu vložil do vnútra svojho svätého ducha, 12 čo viedol za pravicu Mojžiša svojím slávnym ramenom, čo rozdelil vody pred nimi, aby si urobil meno večným, 13 a čo ich viedol hlbinami ako kone v púšti bez potknutia? 14 Duch Hospodina ich viedol do pokoja, ako keď dobytok zostupuje do údolia. Tak si viedol svoj ľud, aby si svoje meno urobil slávnym. 15 Pozri z neba a hľaď zo svojho svätého a slávneho príbytku! Kde je tvoja horlivosť a odvaha? Pohnutie tvojho vnútra a tvoj súcit voči mne sú zdržanlivé. 16 Naším otcom si predsa ty, lebo Abrahám o nás nevie a Izrael nás nepozná. Ty, Hospodin, si náš otec, „náš vykupiteľ“ je oddávna tvoje meno. 17 Prečo nás, Hospodin, odkláňaš od svojich ciest; zatvrdzuješ naše srdcia pred bázňou voči tebe? Vráť sa pre svojich služobníkov, pre tvoje dedičné kmene. 18 Na krátky čas tvoj svätý ľud ovládli naši nepriatelia, pošliapali tvoju svätyňu. 19 Stali sme sa tými, akoby si oddávna nevládol nad nami a nad ktorými sa neprevolávalo tvoje meno. Kiežby si roztrhol nebesia, zostúpil a vrchy by sa pred tebou rozliali.