6. kapitola
Povolanie proroka
1V roku, keď zomrel kráľ Uzzija, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne. Okraje jeho rúcha napĺňali chrám. 2Nad ním stáli serafi. Každý mal po šesť krídel: dvoma si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali.3Jeden druhému volal:„Svätý, svätý, svätýje Hospodin zástupov,celá zem je plná jeho slávy.“4Prahy dverí sa zachveli od hlasu volajúcehoa chrám sa naplnil dymom.5Povedal som:„Beda mi, som stratený,lebo som muž s nečistými peramia bývam medzi ľudom s nečistými peramia moje oči videli kráľa, Hospodina zástupov.“6Priletel ku mne jeden zo serafov,v ruke mal žeravý uhlík,ktorý vzal kliešťami z oltára.7Dotkol sa mi perí a povedal:„Hľa, toto sa dotklo tvojich perí,zmizla tvoja vinaa tvoj hriech je odstránený.“8Potom som počul hlas Pána, ktorý povedal:„Koho mám poslať, kto ta pôjde?“Povedal som: „Hľa, tu som, pošli mňa!“9Povedal: „Choď a povedz tomuto národu:‚Počúvajte, len počúvajte, ale nerozumejte,hľaďte, len sa dívajte, ale nechápte!‘10Urob bezcitným srdce tohto ľudu,zapchaj mu uši a zastri oči,aby očami nevidel a ušami nepočul,aby jeho srdce nechápalo,neobrátil sa a nevyzdravel.“11Povedal som: „Dokedy, Pane?“Povedal: „Dovtedy, kým nespustnú mestáa budú bez obyvateľova domy bez ľudí,kým sa zem nestane púšťou.12Hospodin ďaleko odvedie ľudía v krajine nastane veľké spustošenie.13Ak v nej zostane ešte desatina,bude spálená ako posvätné stromy — terebint a dub,z ktorých pri stínaní zostane iba kmeň.Ich peň je sväté semeno.“