6. kapitola
Povolanie proroka
1 V roku, keď zomrel kráľ Uzzija, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne. Okraje jeho rúcha napĺňali chrám.6,1 2Krn 26,22n 2 Nad ním stáli serafi. Každý mal po šesť krídel: dvoma si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. 3 Jeden druhému volal: „Svätý, svätý, svätý je Hospodin zástupov, celá zem je plná jeho slávy.“6,3 Zj 4,8 4 Prahy dverí sa zachveli od hlasu volajúceho a chrám sa naplnil dymom.6,4 Ez 10,4; Zj 15,8 5 Povedal som: „Beda mi, som stratený, lebo som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami a moje oči videli kráľa, Hospodina zástupov.“ 6 Priletel ku mne jeden zo serafov, v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára. 7 Dotkol sa mi perí a povedal: „Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený.“ 8 Potom som počul hlas Pána, ktorý povedal: „Koho mám poslať, kto ta pôjde?“ Povedal som: „Hľa, tu som, pošli mňa!“ 9 Povedal: „Choď a povedz tomuto národu: ‚Počúvajte, len počúvajte, ale nerozumejte, hľaďte, len sa dívajte, ale nechápte!‘6,9-10 Mt 13,14-15; Jn 12,40; Sk 28,26n; Rim 11,8 10 Urob bezcitným srdce tohto ľudu, zapchaj mu uši a zastri oči, aby očami nevidel a ušami nepočul, aby jeho srdce nechápalo, neobrátil sa a nevyzdravel.“6,10 Dt 29,3n 11 Povedal som: „Dokedy, Pane?“ Povedal: „Dovtedy, kým nespustnú mestá a budú bez obyvateľov a domy bez ľudí, kým sa zem nestane púšťou. 12 Hospodin ďaleko odvedie ľudí a v krajine nastane veľké spustošenie. 13 Ak v nej zostane ešte desatina, bude spálená ako posvätné stromy — terebint a dub, z ktorých pri stínaní zostane iba kmeň. Ich peň je sväté semeno.“