Predchádzajúca kapitola

57. kapitola

1 Spravodlivý hynie, ale nikto si to neberie k srdcu. Zbožní ľudia sú vzatí a nikto nechápe, že spravodlivý človek bol vzatý prv, ako zavládne zlo, 2 a odchádza do pokoja. Na svojich lôžkach odpočívajú tí, čo idú priamou cestou.

Proti modlárom

3 „Pristúpte sem, vy synovia čarodejnice, potomstvo cudzoložnice a neviestky! 4 Na kom sa zabávate, proti komu otvárate ústa a vyplazujete jazyk? Či nie ste deťmi hriechu a pokolením klamstva? 5 Vy, čo horíte vášňou medzi dubmi, pod každým zeleným stromom a zabíjate deti v údoliach pod skalnatými trhlinami. 6 Medzi vyhladenými kameňmi údolia je tvoja čiastka, ony sú tvojím podielom. Aj im si vylievala nápojovú obetu, prinášala pokrmovú obetu. V tom mám nájsť potešenie? 7 Na vysokom vyčnievajúcom vrchu si si rozložila svoje lôžko a aj tam si vystupovala obetovať obetu s hostinou. 8 Za dvere a veraje si si postavila svoj pomník, ďaleko odo mňa si sa odhaľovala, vystupovala si na svoje lôžko a rozširovala si ho, dohovárala si sa s nimi, milovala si ich lôžko, a pozerala si sa na pomník. 9 K Molochovi si chodila s olejom, zhromažďovala si si voňavky a poslov si posielala veľmi ďaleko, hlboko až k podsvetiu. 10 Po mnohých cestách si sa unavovala a nepovedala si: ‚Je to daromné.‘ Našla si životnú silu, preto si neochabovala. 11 Koho si sa strachovala a bála, keď si klamala? Na mňa si si nespomenula ani k srdcu si si to nevzala. Ja som však zamĺkol a mlčal, nebála si sa ma. 12 Ja oznámim tvoju spravodlivosť a tvoje skutky, no neosožia ti. 13 Keď budeš volať o pomoc, nech ti pomôžu hŕby tvojich bôžikov. Všetkých ich však vietor odnesie, vánok uchytí. Kto sa však ku mne utieka, zdedí krajinu a bude vlastniť môj svätý vrch.“

Záchrana biednych

14 On hovorí: „Navážajte, navážajte, urovnávajte cestu, odstráňte prekážky z cesty môjho ľudu,“ 15 lebo takto hovorí Najvyšší a Vznešený, čo tróni večne a sväté je jeho meno. „Prebývam na vysokom a svätom mieste so skrúšeným a pokorným v duchu, aby som oživil ducha pokorných a srdce skrúšených. 16 Lebo nebudem sa večne sporiť ani sa nebudem ustavične hnevať, veď ochabol predo mnou duch aj duše, ktoré som utvoril. 17 Hneval som sa pre jeho hriech chamtivosti, bil som ho so zakrytou tvárou a zlostil som sa. On však odvrátený išiel cestou svojho srdca 18 a jeho cesty som videl. Ja ho však uzdravím, budem ho viesť, odmením ho útechou. A smútiacim za ním 19 kladiem na pery plod chvály. Pokoj, pokoj ďalekému i blízkemu,“ hovorí Hospodin, „ja ich uzdravím.“ 20 Bezbožní sú však ako rozbúrené more, ktoré sa nemôže upokojiť a jeho vody vyplavujú bahno a blato. 21 „Niet pokoja pre bezbožných,“ hovorí môj Boh.