Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

57. kapitola

1 Spravodlivý hynie, ale nikto si to neberie k srdcu. Zbožní ľudia sú vzatí a nikto nechápe, že spravodlivý človek bol vzatý prv, ako zavládne zlo,57,1 Mich 7,2; Múd 3,1-3 2 a odchádza do pokoja. Na svojich lôžkach odpočívajú tí, čo idú priamou cestou.57,2 2Krľ 22,20; Ž 84,12; Dan 12,13

Proti modlárom

3 „Pristúpte sem, vy synovia čarodejnice, potomstvo cudzoložnice a neviestky!57,3 Oz 2,4
4 Na kom sa zabávate, proti komu otvárate ústa a vyplazujete jazyk? Či nie ste deťmi hriechu a pokolením klamstva?57,4-6 2Krľ 16,3n; 21,2-7; Jer 2,20 5 Vy, čo horíte vášňou medzi dubmi, pod každým zeleným stromom a zabíjate deti v údoliach pod skalnatými trhlinami. 6 Medzi vyhladenými kameňmi údolia je tvoja čiastka, ony sú tvojím podielom. Aj im si vylievala nápojovú obetu, prinášala pokrmovú obetu. V tom mám nájsť potešenie? 7 Na vysokom vyčnievajúcom vrchu si si rozložila svoje lôžko a aj tam si vystupovala obetovať obetu s hostinou. 8 Za dvere a veraje si si postavila svoj pomník, ďaleko odo mňa si sa odhaľovala, vystupovala si na svoje lôžko a rozširovala si ho, dohovárala si sa s nimi, milovala si ich lôžko, a pozerala si sa na pomník. 9 K Molochovi si chodila s olejom, zhromažďovala si si voňavky a poslov si posielala veľmi ďaleko, hlboko až k podsvetiu. 10 Po mnohých cestách si sa unavovala a nepovedala si: ‚Je to daromné.‘ Našla si životnú silu, preto si neochabovala.57,10 Jer 2,25 11 Koho si sa strachovala a bála, keď si klamala? Na mňa si si nespomenula ani k srdcu si si to nevzala. Ja som však zamĺkol a mlčal, nebála si sa ma.57,11 Ž 50,21 12 Ja oznámim tvoju spravodlivosť a tvoje skutky, no neosožia ti. 13 Keď budeš volať o pomoc, nech ti pomôžu hŕby tvojich bôžikov. Všetkých ich však vietor odnesie, vánok uchytí. Kto sa však ku mne utieka, zdedí krajinu a bude vlastniť môj svätý vrch.“57,13 Ž 37,9-11

Záchrana biednych

14 On hovorí: „Navážajte, navážajte, urovnávajte cestu, odstráňte prekážky z cesty môjho ľudu,“57,14 Iz 40,3; 62,10
15 lebo takto hovorí Najvyšší a Vznešený, čo tróni večne a sväté je jeho meno. „Prebývam na vysokom a svätom mieste so skrúšeným a pokorným v duchu, aby som oživil ducha pokorných a srdce skrúšených.57,15 Ž 51,19; 113,5-9; Iz 66,1 16 Lebo nebudem sa večne sporiť ani sa nebudem ustavične hnevať, veď ochabol predo mnou duch aj duše, ktoré som utvoril.57,16 Ž 103,9 17 Hneval som sa pre jeho hriech chamtivosti, bil som ho so zakrytou tvárou a zlostil som sa. On však odvrátený išiel cestou svojho srdca 18 a jeho cesty som videl. Ja ho však uzdravím, budem ho viesť, odmením ho útechou. A smútiacim za ním57,18 Ex 15,26 19 kladiem na pery plod chvály. Pokoj, pokoj ďalekému i blízkemu,“ hovorí Hospodin, „ja ich uzdravím.“57,19 Nm 6,26; Jer 17,14; Lk 2,14; Ef 2,17 20 Bezbožní sú však ako rozbúrené more, ktoré sa nemôže upokojiť a jeho vody vyplavujú bahno a blato.57,20 Júd 13 21 „Niet pokoja pre bezbožných,“ hovorí môj Boh.57,21 Prís 28,1; Iz 48,22