Predchádzajúca kapitola

46. kapitola

Bezmocnosť modiel

1 Bél padol na kolená, nakláňa sa Nebó. Ich modly sa dostali na zvieratá a dobytok, to, čo ste nosili vy, nesú ako bremeno ustaté zvieratá.
2 Naklonili sa, spolu klesli na kolená, nevládali zachrániť bremeno. Oni sami idú do zajatia. 3 „Počúvajte ma, dom Jákobov a celý zvyšok domu Izraela: Vy, čo ste nosení od matkinho života a dvíhaní od matkinho lona. 4 Ja som až do vašej staroby ten istý, až do šedín, ja vás budem nosiť. Ja som konal, ja vás budem niesť, ja vás budem nosiť a vyslobodím. 5 Ku komu ma prirovnáte, primeriate a pripodobníte, aby sme boli rovní? 6 Tí, čo sypú zlato z mešca a na váhe vážia striebro, najmú zlievača a on z toho urobí boha. Koria sa mu a klaňajú. 7 Zdvihnú ho na plece a budú ho niesť. Keď ho zložia, zostane stáť a nepohne sa z miesta. Ak niekto k nemu volá, neodpovedá, z jeho úzkosti ho nevyslobodí. 8 Pamätajte na to a vzmužte sa, vezmite si to k srdcu, odpadlíci! 9 Pamätajte na predchádzajúce veci od večnosti, lebo ja som Boh a iného Boha niet a nikto nie je ako ja. 10 Od počiatku oznamujem budúcnosť, od pradávna to, čo sa ešte nestalo. Hovorím: Môj zámer trvá, všetko čo chcem, urobím. 11 Od východu volám dravého vtáka, z ďalekej krajiny muža, ktorý splní môj zámer. Čo som povedal, to iste vyplním, čo som naplánoval, to určite urobím. 12 Počúvajte ma, vy povýšení v srdci, čo ste ďaleko od spravodlivosti. 13 Priblížil som svoju spravodlivosť, nie je ďaleko a moja spása nebude meškať. Na Sione dám spásu a Izraelu svoju slávu.“