Predchádzajúca kapitola

44-46. kapitola

Hospodin požehnáva potomkov Izraela

1 Teraz počúvaj, Jákob, môj služobník, Izrael, ktorého som si vyvolil. 2 Takto hovorí Hospodin, tvoj tvorca, ten, čo ťa stvárnil a od matkinho lona ti pomáha: „Neboj sa, môj služobník, Jákob, Ješurún, ktorého som si vyvolil. 3 Lebo vylejem vodu na smädnú pôdu a vodné toky na súš. Vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo a svoje požehnanie na tvojich potomkov. 4 Vyrastú ako tráva uprostred vôd, ako vŕby na brehoch potokov. 5 Jeden povie: ‚Patrím Hospodinovi,‘ druhý sa nazve menom Jákoba, iný napíše rukou: ‚Hospodinov‘ a nazve sa menom Izraela.“

Len Hospodin je Boh

6 Takto hovorí Hospodin, kráľ Izraela, jeho osloboditeľ, Hospodin zástupov: „Ja som prvý a posledný, okrem mňa niet Boha. 7 Kto je ako ja, nech sa ozve, nech mi to oznámi a predostrie. Kto oznámil budúcnosť oddávna? Nech mu len ohlásia to, čo príde. 8 Nebojte sa, netraste sa! Vari som vám to už predtým nezvestoval a neoznámil? Vy ste mi svedkami. Či jestvuje Boh okrem mňa? Niet nijakej skaly, o nijakej neviem.“

Nerozumnosť modlárstva

9 Všetci tvorcovia modiel sú ničomníci a to, v čom majú záľubu, nič neosoží. Ich svedkovia nič nevidia ani netušia, že by sa mali hanbiť. 10 Kto by stvárnil boha a ulial jeho podobu, aby mu neosožila? 11 Hľa, všetci jeho prívrženci sa zahanbia, veď aj majstri sú len ľudia. Nech sa všetci zhromaždia, postavia. Nech sa vospolok preľaknú a zahanbia. 12 Kováč kuje železo, opracúva ho v ohni, stvárňuje ho kladivom, kuje ho mocným ramenom. Vyhladne pritom a vysilí sa, nepije vodu a unaví sa. 13 Tesár naťahuje šnúru, vymeriava drevo, vyznačuje obrysy, zakresľuje kružidlom, až mu dá podobu muža, vznešeného človeka, aby mohol prebývať v chráme. 14 Zotne si cédre, vezme si cyprus a dub, vyberie si spomedzi lesných stromov, zasadí borovicu, no vzrast jej dá dážď. 15 Drevo slúži človeku ako palivo, vezme z neho a zohreje sa, založí oheň a napečie chlieb; aj boha z neho urobí a klania sa mu, urobí modlu a uctieva ju. 16 Polovicu spáli v ohni, položí na ňu mäso, čo bude jesť, pečie pečienku a nasýti sa. Pritom sa zohreje a povie si: „Zohrial som sa, keď som sa díval do žiaru ohňa.“ 17 Zo zvyšku si urobí boha ako modlu, uctieva ju a klania sa jej, modlí sa k nej a hovorí: „Vysloboď ma, veď ty si môj boh!“ 18 Nevedia a nechápu, lebo neschopné sú ich oči, aby videli a ich srdcia, aby chápali. 19 Nevezme si to k srdcu, nechápe to, preto neuvažuje takto: „Polovicu dreva som spálil na ohni, nad jeho žeravým uhlím som napiekol chlieb, upiekol som mäso a dosýta som sa najedol. Zo zvyšku som urobil ohavnosť, klaňal som sa polenu.“ 20 Pasie sa na popole, srdce ho klame a zvádza. Nezachráni sa a nepovie: „Nie je lož, čo mám v pravici?“

Hospodin je vykupiteľ

21 Jákob, spomeň si na tieto veci, Izrael, veď ty si môj služobník. Utvoril som ťa, si mojím služobníkom, Izrael, nezabudnem na teba. 22 Zotriem tvoje zločiny ako oblak a ako mrak tvoje hriechy. Vráť sa ku mne, lebo som ťa vykúpil. 23 Jasajte, nebesá, lebo Hospodin to urobil. Jasajte, hlbiny zeme, s jasotom zaznejte, vrchy, les a všetky stromy v ňom, lebo Hospodin vyslobodil Jákoba a v Izraelovi sa oslávil.

Kýros, pastier Hospodina

24 Takto hovorí Hospodin, tvoj vykupiteľ, ktorý ťa stvárňoval od matkinho lona: „Ja, Hospodin, tvorím všetko, ja sám rozťahujem nebesá a rozprestieram zem. Kto mi pomáha? 25 Rozbíjam predpovede falošných prorokov, z veštcov robím bláznov, znemožňujem mudrcov a prekrúcam ich poznanie. 26 Utvrdzujem slovo svojho služobníka a uskutočňujem rady svojich poslov. Hovorím Jeruzalemu: ‚Budeš obývaný‘ a judským mestám: ‚Budete vybudované;‘ ich zrúcaniny zdvihnem. 27 Hlbočine hovorím: ‚Vyschni!‘ Tvoje rieky vysuším. 28 Kýra volám môj pastier. On splní každé moje želanie. Povie Jeruzalemu: ‚Budeš vybudovaný!‘ A chrámu: ‚Budú založené tvoje základy!‘“