Predchádzajúca kapitola

41. kapitola

Povolanie Kýra

1 Odmlčte sa predo mnou ostrovy, nech si národy obnovia svoju silu, nech sa priblížia a povedia: „Spoločne chceme predstúpiť pred súd.“
2 Kto vzbudí od východu toho, ktorému ide na každom kroku v ústrety víťazstvo, ktorý si podrobí národy a podmaní kráľovstvá, a ktoré jeho meč premieňa na prach a jeho luk ich rozmetá ako slamu? 3 Prenasleduje ich, nerušene postupuje, jeho nohy akoby nechodili po ceste. 4 Kto to vykonal a spôsobil? Ten, čo od začiatku povoláva pokolenia, ja, Hospodin, som prvý a budem aj s poslednými — ja som to! 5 Ostrovy to videli a zhrozili sa, končiny zeme sa trasú, približujú sa a prichádzajú. 6 Každý pomáha svojmu blížnemu a svojmu bratovi hovorí: „Buď silný!“ 7 Kováč posmeľuje zlatníka a zlatotepec hovorí o spoji tomu, čo kuje na nákove: „Je dobrý!“ Modlu upevnil klincami, aby sa nekývala.

Ochranca Izraela

8 Ty však, Izrael, môj služobník, Jákob, ktorého som si vyvolil, potomstvo Abraháma, môjho miláčika,
9 ktorého som priviedol z končín zeme, teba som povolal z najvzdialenejších končín a povedal som ti: „Ty si môj služobník, teba som si vyvolil a nezavrhol.“ 10 Neboj sa, veď som s tebou, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilním ťa a určite ti pomôžem, veď ťa podopieram spravodlivou pravicou. 11 Hľa, zahanbia sa a na posmech vyjdú všetci, čo sa zlostia na teba a v ničotu sa obrátia a zahynú tí, čo majú s tebou spor. 12 Budeš ich hľadať, ale nenájdeš tých, čo sa s tebou hádajú, v ničotu a márnosť sa premenia tí, čo broja proti tebe. 13 Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa drží za pravicu a hovorí ti: „Neboj sa, ja ti pomáham. 14 Neboj sa, červík Jákob, chrobáčik Izrael! Ja ti pomáham,“ znie výrok Hospodina, „tvoj vykupiteľ je Svätý Izraela.“ 15 Hľa, urobím z teba mlátiaci smyk, nový a s mnohými ostrými zubmi, rozdrvíš a rozmlátiš vrchy a pahorky premeníš na plevy. 16 Preoseješ ich, vietor ich uchytí a víchrica ich rozmetie. Ty však budeš stále plesať v Hospodinovi, budeš sa chváliť Svätým Izraela. 17 Biedni a chudobní hľadajú vodu, a niet jej. Ich jazyk vysychá od smädu. Ja, Hospodin, im odpoviem, ja, Boh Izraela, ich neopustím. 18 Na pustých úbočiach vytvorím rieky a uprostred údolia pramene, púšť zmením na jazero a vyprahnutú zem na vodné žriedla. 19 Na púšti zasadím céder, akáciu, myrtu a olivu. V stepi zasadím cyprus, platan a spolu s nimi jedľu. 20 Nech vidia a spoznajú, nech uvažujú a pochopia všetci dovedna, že to urobila Hospodinova ruka a Svätý Izraela to stvoril.

Bezmocnosť modiel

21 „Predneste svoj spor,“ hovorí Hospodin, „predložte svoje dôkazy,“ hovorí kráľ Jákoba.
22 Nech predstúpia a nech nám oznámia, čo sa má stať! Oznámte, čo bolo na začiatku, a vezmeme si to k srdcu, nech spoznáme ich koniec; alebo nám zvestujte, čo príde! 23 Oznámte, čo príde v budúcnosti, a tak spoznáme, že vy ste bohovia! Urobte niečo dobré alebo zlé, budeme sa spolu triasť a báť. 24 Hľa, vy ste menej ako nič, a vaše dielo je nanič, ohavný je ten, čo si vás volí.

Správa o Kýrovom víťazstve

25 Vzbudil som ho od severu a on prišiel, od východu slnka bol povolaný v mojom mene. Pošliape vladárov ako blato, ako hrnčiar šliape hlinu.
26 Kto to oznamoval od začiatku, aby sme to vedeli, a oddávna, aby sme povedali: „Má pravdu?“ Veď nik to neoznámil, nik to nezvestoval, nik nepočul vašu reč. 27 Ako prvý som hlásal Sionu: „Hľa, tu sú!“ A Jeruzalemu dám hlásateľa radostnej zvesti. 28 Hľadím, a niet nikoho, niet medzi nimi radcov, aby odpovedali, keď sa ich opýtam. 29 Hľa, všetci sú ničota a ich skutky sú ničím, prázdny vietor sú ich uliate sochy.