Predchádzajúca kapitola

29. kapitola

Obliehanie Jeruzalema

1 Beda, Aríel, Aríel, mesto, kde táboril Dávid. Pridávajte rok k roku, sviatky nech sa striedajú. 2 Budem sužovať Aríela, nastane vzdychanie a ston. Jeruzalem mi bude ako Aríel. 3 Utáborím sa proti tebe, zovriem ťa dookola valom a postavím proti tebe násyp. 4 Pokorený zo zeme budeš hovoriť, tvoja reč bude tlmene znieť z prachu, ako duch mŕtveho zo zeme zaznie tvoj hlas a z prachu tvoja šepotavá reč.

Záchrana Jeruzalema

5 Zástup tvojich nepriateľov bude ako nepatrný prach, množstvo násilníkov ako plevy, ktoré odveje. Stane sa to náhle, nečakane. 6 Hospodin zástupov ťa navštívi veľkým hukotom, v hrmení a v zemetrasení, búrkou a víchricou, plameňom stravujúceho ohňa. 7 Ako sen a nočné videnie bude množstvo všetkých národov, ktoré bojujú proti Aríelovi, všetkých, čo útočia naňho a na jeho pevnosť a utláčajú ho. 8 Ako keď sa hladnému sníva, že je, ale keď sa prebudí, nie je nasýtený, alebo ako keď sa smädnému sníva, že pije, ale keď sa prebudí, je zmorený a smädný, tak pochodí množstvo všetkých národov, čo bojujú proti vrchu Sion.

Duchovná slepota ľudu

9 Žasnite a zostaňte v údive, zakryte si oči, nech nevidíte. Sú opití, ale nie od vína, tackajú sa, ale nie od opojného nápoja, 10 pretože Hospodin vylial na vás ducha tvrdého spánku, zavrel vaše oči, proroci, zahalil vaše hlavy, vidci. 11 Každé videnie bude pre vás ako slová zapečatenej knihy. Keď ju dajú tomu, čo vie čítať, a povedia mu: „Prečítaj to!“ — povie: „Nemôžem, veď je zapečatená.“ 12 Keď dajú knihu tomu, čo nevie čítať, a povedia mu: „Prečítaj to!“ — povie: „Neviem čítať.“ 13 Pán povedal: „Pretože sa mi tento ľud chce stať blízkym iba svojimi ústami a ctí si ma iba svojimi perami, no jeho srdce je ďaleko odo mňa a jeho bázeň voči mne je naučeným ľudským príkazom, 14 opäť budem konať divy pre tento ľud, div za divom, a múdrosť jeho mudrcov sa stratí, rozumnosť jeho rozumných sa skryje.“

Proti zlým úmyslom

15 Beda tým, čo pred Hospodinom hlboko ukrývajú svoj zámer, svoje skutky v tme a hovoria: „Kto nás vidí a kto o nás vie?“ 16 Je to vaša zvrátenosť! Či možno hrnčiara hodnotiť ako hlinu? Môže dielo povedať svojmu tvorcovi: „Nevytvoril si ma!?“ Povie azda váza hrnčiarovi: „Nič nechápe!?“ 17 Nebude to už zakrátko, že sa Libanon zmení na ovocný sad a ten sad budú pokladať za les? 18 V ten deň hluchí budú počuť slová knihy, oči slepých precitnú z temnoty a tmy. 19 Ponížení sa opäť budú radovať v Hospodinovi a najbiednejší z ľudí budú plesať vo Svätom Izraela. 20 Veď zmizne násilník, zhynie posmievač a vyhubení budú všetci, čo zamýšľali konať neprávosť, 21 čo obviňovali človeka pre jedno slovo, čo sudcovi v bráne kládli osídla, čo za nič súdili spravodlivého. 22 Preto Hospodin, ktorý vykúpil Abraháma, hovorí Jákobovmu domu takto: „Odteraz sa už Jákob nebude hanbiť, jeho tvár už nezbledne. 23 Lebo keď uvidí svoje deti, dielo mojich rúk vo svojom strede, posvätí moje meno, posvätí Svätého Jákobovho, v bázni sa bude triasť pred Bohom Izraela. 24 Zblúdení duchom získajú poznanie, reptajúci prijmú poučenie.“