17. kapitola
Výrok proti Damasku a Izraelu
1 Výrok proti Damasku: „Hľa, Damask prestane byť mestom, bude iba hŕbou zrúcanín. 2 Opustené zostanú mestá Aroéru, slúžiť budú stádam, ktoré tam budú polihovať a nikto ich nevyplaší.17,2 Sdc 11,26; Am 1,3-5 3 Zanikne pevnosť Efrajima a kráľovstvo Damasku. So zvyškom Aramu to bude ako so slávou synov Izraela,“ znie výrok Hospodina zástupov.17,3 2Krľ 16,9 4 „V ten deň sa zmenší sláva Jákoba, jeho tučné telo schudne. 5 Bude ako kosec, ktorý žne steblá a do náručia berie klasy, bude ako ten, čo paberkuje klasy v údolí Refajov.17,5 Lv 19,9-10 6 Zostanú z neho iba zvyšky, ako keď ráňajú olivy, dve-tri bobuľky na samom vrcholci, štyri-päť na vetvách stromu,“ znie výrok Hospodina, Boha Izraela. 7 V ten deň človek uprie pohľad na svojho Tvorcu, očami bude hľadieť na Svätého Izraela.17,7 Zach 9,1 8 Už neuprie zrak na oltáre, na dielo svojich rúk, nebude hľadieť na to, čo vytvorili jeho prsty, ani na ašery, ani na kadidlové oltáre.17,8 Sdc 3,7 9 V ten deň budú jeho opevnené mestá pusté ako lesy a vrcholy kopcov, opustené pred príchodom synov Izraela, stanú sa pustatinou. 10 Veď si zabudla na Boha, ktorý ťa zachraňuje, na svoju pevnú Skalu si si nespomenula, preto si len saď rozkošné sady a vysádzaj ich cudzou sadenicou17,10 Izaiáš sa obracia na Izrael ako na ženu, ktorá praktizuje pohanský zvyk vysádzania rastlín na počesť boha vegetácie Tammúza.!17,10 Dt 32,15; Iz 65,2n; Ez 8,14 11 Aj keď im v deň sadenia dáš vyrásť a ráno semeno vzklíči, zber ti predsa unikne v deň choroby a nevyliečiteľnej bolesti. 12 Beda! Hukot mnohých národov, hučia ako burácajúce moria. Hučanie národov, burácajú ako dravé vody. 13 Národy burácajú ako hukot veľkých vôd, no on ich zahriakne a utečú ďaleko, budú ako plevy hnané vetrom po horách a ako krútňava vo víchrici. 14 Večer, hľa, hrôza a pred svitaním ich už niet. To je údel tých, čo nás olupujú, a osud tých, čo nás vykorisťujú.17,14 Iz 37,36