16. kapitola
Záchrana je na Sione
1Pošlite baránka vládcovi krajinyzo Sely cez púšť k vrchu dcéry Siona.2Ako vyplašené vtáča, vyhnané z hniezda,budú dcéry Moábu pri brodoch Arnónu.3Poraď, urob rozhodnutie;premeň na noc svoj tieň na pravé poludnie,skry utečencov a neprezrádzaj vyhnancov!4Nech u teba bývajú utečenci z Moábu,buď im útočiskom pred ničiteľom!Veď zmizol násilník, skončilo sa ničenie,zahynul utláčateľ krajiny!5V Dávidovom stane bude milosrdenstvom upevnený tróna bude na ňom verne sedieť sudca,ktorý hľadá právo a usiluje sa o spravodlivosť.6Počuli sme o pýche veľmi hrdého Moábu,o jeho nadutosti, pýche a prchkosti,jeho vystatovanie je nanič.7Preto bude žialiť Moáb,pre Moáb budú žialiť všetci.Za hrozienkovými koláčmi Kír-Charesetuvzlykajú porazení.8Vyschli úbočia Chešbónu, vinič Sibmy,vládcovia národov pošliapali jeho ratolesti,ktoré siahali až k Jazéru,blúdili v púšti,jeho výhonky sa rozvetvovali,prekročili more.9Preto budem plakať, ako plače Jazér, nad viničom Sibmy,polievam ťa slzami, Chešbón a Elale,lebo jasot pri tvojich letných oberačkách a pri žatve utíchol.10Z ovocných sadov zmizla radosť a plesanie,vo viniciach nejasajú ani nevýskajú.Niet nikoho, kto by šliapaním lisoval hrozno,jasot ustal.11Preto sa moje vnútro rozochvelo pre Moáb ako harfa,moje útroby pre Kír-Cheres.12Aj keď Moáb vynaloží námahu, ukáže sa na výšinácha vojde modliť sa do svojej svätyne,nič mu to nepomôže.13Toto je slovo, ktoré kedysi Hospodin vyslovil nad Moábom. 14Teraz však povedal Hospodin takto: „Za tri roky, ako sa rátajú roky nádenníka, bude znevážená sláva Moábu napriek jeho veľkému množstvu. Tých, čo prežijú, bude veľmi málo a budú slabí.“