Predchádzajúca kapitola

16. kapitola

Záchrana je na Sione

1 Pošlite baránka vládcovi krajiny zo Sely cez púšť k vrchu dcéry Siona.
2 Ako vyplašené vtáča, vyhnané z hniezda, budú dcéry Moábu pri brodoch Arnónu. 3 Poraď, urob rozhodnutie; premeň na noc svoj tieň na pravé poludnie, skry utečencov a neprezrádzaj vyhnancov! 4 Nech u teba bývajú utečenci z Moábu, buď im útočiskom pred ničiteľom! Veď zmizol násilník, skončilo sa ničenie, zahynul utláčateľ krajiny! 5 V Dávidovom stane bude milosrdenstvom upevnený trón a bude na ňom verne sedieť sudca, ktorý hľadá právo a usiluje sa o spravodlivosť. 6 Počuli sme o pýche veľmi hrdého Moábu, o jeho nadutosti, pýche a prchkosti, jeho vystatovanie je nanič. 7 Preto bude žialiť Moáb, pre Moáb budú žialiť všetci. Za hrozienkovými koláčmi Kír-Charesetu vzlykajú porazení. 8 Vyschli úbočia Chešbónu, vinič Sibmy, vládcovia národov pošliapali jeho ratolesti, ktoré siahali až k Jazéru, blúdili v púšti, jeho výhonky sa rozvetvovali, prekročili more. 9 Preto budem plakať, ako plače Jazér, nad viničom Sibmy, polievam ťa slzami, Chešbón a Elale, lebo jasot pri tvojich letných oberačkách a pri žatve utíchol. 10 Z ovocných sadov zmizla radosť a plesanie, vo viniciach nejasajú ani nevýskajú. Niet nikoho, kto by šliapaním lisoval hrozno, jasot ustal. 11 Preto sa moje vnútro rozochvelo pre Moáb ako harfa, moje útroby pre Kír-Cheres. 12 Aj keď Moáb vynaloží námahu, ukáže sa na výšinách a vojde modliť sa do svojej svätyne, nič mu to nepomôže. 13 Toto je slovo, ktoré kedysi Hospodin vyslovil nad Moábom. 14 Teraz však povedal Hospodin takto: „Za tri roky, ako sa rátajú roky nádenníka, bude znevážená sláva Moábu napriek jeho veľkému množstvu. Tých, čo prežijú, bude veľmi málo a budú slabí.“