15. kapitola
Výrok proti Moábu
1Výrok proti Moábu.Vskutku v noci bol zničený, Ár-Moáb bol spustošený,naozaj v noci bol zničený, Kír-Moáb bol spustošený.2Dibón vystupuje do chrámu, na výšiny plakať,na Nebó a do Medeby, Moáb žiali.Na každej hlave je plešina, každá brada je oholená,3na jeho uliciach sa obliekajú do vrecoviny,na jeho strechách a námestiachvšetci kvília, začínajú plakať.4Chešbón a Elale kričia,ich hlas počuť až po Jahac,preto sa ozbrojenci Moábu trasú,celí sa chvejú.5Moje srdce kričí kvôli Moábu,jeho utečenci sú až po Coar,v Eglat-Šelišiji.S plačom vystupujú po luchítskych úbočiach,na ceste do Choronajimu sa stupňuje nárek nad skazou.6Nimrímske vody spustnú,vyschla tráva, nová nerastie,niet viac zelene.7Preto to, čo im zostalo a čo si zachránili,nesú za Vŕbový potok.8Krik sa vznášal okolo hraníc Moábu,jeho kvílenie dosiahlo až Eglajim,až po Beér-Elím počuť jeho kvílenie.9Vody Dimónu sú plné krvi,a predsa zošlem na Dimón ďalšie pohromy:leva pošlem na zachránených Moábui na tých, čo zostanú v krajine.