Predchádzajúca kapitola

15. kapitola

Výrok proti Moábu

1 Výrok proti Moábu. Vskutku v noci bol zničený, Ár-Moáb bol spustošený, naozaj v noci bol zničený, Kír-Moáb bol spustošený.
2 Dibón vystupuje do chrámu, na výšiny plakať, na Nebó a do Medeby, Moáb žiali. Na každej hlave je plešina, každá brada je oholená, 3 na jeho uliciach sa obliekajú do vrecoviny, na jeho strechách a námestiach všetci kvília, začínajú plakať. 4 Chešbón a Elale kričia, ich hlas počuť až po Jahac, preto sa ozbrojenci Moábu trasú, celí sa chvejú. 5 Moje srdce kričí kvôli Moábu, jeho utečenci sú až po Coar, v Eglat-Šelišiji. S plačom vystupujú po luchítskych úbočiach, na ceste do Choronajimu sa stupňuje nárek nad skazou. 6 Nimrímske vody spustnú, vyschla tráva, nová nerastie, niet viac zelene. 7 Preto to, čo im zostalo a čo si zachránili, nesú za Vŕbový potok. 8 Krik sa vznášal okolo hraníc Moábu, jeho kvílenie dosiahlo až Eglajim, až po Beér-Elím počuť jeho kvílenie. 9 Vody Dimónu sú plné krvi, a predsa zošlem na Dimón ďalšie pohromy: leva pošlem na zachránených Moábu i na tých, čo zostanú v krajine.