Predchádzajúca kapitola

14. kapitola

Pád babylonského kráľa

1 Hospodin sa zmiluje nad Jákobom a znova si vyvolí Izrael a dá im odpočinúť v ich vlastnej krajine. Cudzinci sa k nim pripoja a pridajú sa k Jákobovmu domu. 2 Národy ich vezmú a privedú na ich miesto. Dom Izraelov si z nich na pôde Hospodina urobí sluhov a slúžky; zajmú tých, čo ich zajali, a budú utláčať svojich utláčateľov. 3 V deň, keď ti Hospodin dá odpočinúť od únavy, zmätku a ukrutného otroctva, ktorým ťa zotročil, 4 prednesieš túto posmešnú pieseň proti babylonskému kráľovi a povieš: „Pozri, ako skončil tyran, ako sa skončilo násilie!“ 5 Hospodin zlomil prút bezbožníkov a žezlo vladárov, 6 čo zlostne bilo národy neprestajnými údermi, podmaňovalo si v hneve národy neľútostným sužovaním. 7 Oddychuje, odpočíva celá zem, prepuká jasotom. 8 Aj cyprusy a libanonské cédre sa tešia kvôli tebe, od chvíle, čo si padol, hovoria si: „Nepríde k nám už drevorubač.“ 9 Zospodu sa podsvetie znepokojí kvôli tebe a vyjde ti v ústrety, keď prídeš, kvôli tebe zobudí tiene všetkých mŕtvych mocnárov zeme, zdvihne z trónov všetkých kráľov národov. 10 Títo všetci sa ozvú, prehovoria k tebe: „Aj ty si bez sily ako my, stal si sa nám podobným! 11 Do podsvetia je zvrhnutá tvoja hrdosť za zvuku tvojich hárf. Pod tebou lezie chrobač a červy sú tvojou prikrývkou.“ 12 Ako si padla z neba, žiarivá zornička! Zrazený si na zemi, vládca nad národmi! 13 Veď v srdci si si povedal: „Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón, sídliť chcem na vrchu zhromaždenia, na najkrajnejšom severe. 14 Vystúpim do výšin oblakov, prirovnám sa k Najvyššiemu.“ 15 Do podsvetia si však zvrhnutý, do najhlbšej jamy. 16 Tí, čo ťa uzrú, obzrú si ťa a pomyslia si o tebe: „Vari toto je ten muž, čo rozbúril zem, zatriasol kráľovstvami, 17 čo svet obrátil na pustatinu, jeho mestá zrúcal a svojich väzňov neprepustil?“ 18 Všetci králi národov bez výnimky spočívajú v sláve, každý vo svojom dome. 19 Ty si však vyhodený zo svojho hrobu ako odporná ratolesť, pokrytá zabitými, prebodnutými mečom, ktorých hodili do kamennej jamy ako pošliapanú mŕtvolu. 20 Nepridružíš sa k nim v hrobe, lebo si zničil vlastnú krajinu, svoj vlastný ľud si vyvraždil. Nikdy nik nespomenie potomstvo zločincov. 21 Postavte popravisko jeho synom pre vinu ich otcov, aby nepovstali a nepodmanili si zem a nezaplnili svet mestami. 22 „Povstanem proti nim,“ znie výrok Hospodina zástupov, „a vyhubím v Babylone meno tých, čo zostali, rod i potomstvo,“ znie výrok Hospodina, 23 „a obrátim ho na príbytok ježov a na mláky vôd a vymetiem ho ničiacou metlou,“ znie výrok Hospodina zástupov.

Pád Asýrie

24 Takto prisahal Hospodin zástupov: „Ako som zamýšľal, tak sa stane a ako som rozhodol, tak aj bude, 25 že zlomím Asýriu v mojej krajine, na mojich vrchoch ju pošliapem, takže sa vzdiali od nich jej jarmo a jej bremeno spadne z ich ramien.“ 26 Toto je ustanovenie platné pre celú zem a ruka vystretá proti všetkým národom. 27 Hospodin zástupov rozhodol, ktože to prekazí? Jeho ruka je vystretá, ktože ju odvráti?

Výrok proti Filištínsku

28 V roku smrti kráľa Acháza odznel tento výrok: 29 „Neteš sa ty, Filištínsko celé, že sa zlomil prút toho, čo ťa bil, lebo z koreňa hada vyjde vretenica a jej plodom bude okrídlený drak. 30 Potom budú prvorodení pásť bedárov a chudobní budú sídliť v bezpečí, tvoj koreň však hladom usmrtím a tvojich pozostalých pozabíjam. 31 Kvíľ, brána, plač, mesto, des sa celé Filištínsko, lebo zo severu prichádza dym a nikto neodchádza z jeho šíkov.“ 32 A aká bude odpoveď poslom tohto národa? To, že Hospodin založil Sion a na ňom sa ukryjú biedni jeho ľudu.