3. kapitola
2Hospodin, počul som chýr o tebea užasol som nad tvojím dielom.Zachovaj ho v najbližších rokoch,v tento čas ho ohlasuj;v nepokoji pamätaj na zľutovanie.3Boh prichádza z Temánu,Svätý z vrchu Parán. — Sela —Jeho veleba prikryla nebesáa zem je plná jeho oslavy.4Žiari ako svetlo.Z rúk mu vychádzajú lúče,v nich sa skrýva jeho sila.5Pred ním ide mora hneď za ním sa ťahá skaza.6Zastal, premeriava zema pohľadom dáva do pohybu národy.Pradávne vrchy sa rozpadávajú,večné kopce sa prepadávajú.Jemu patria cesty večnosti.7Stany Kušánu vidím v súžení,šiatre Midjánu sa otriasajú.8Či proti potokom vzplanul Hospodin hnevom?Alebo či vylievaš svoju zlosť na rieky?Či si sa azda rozvášnil proti moru,keď riadiš svoje kone a víťazné vozy?9Tvoj luk je pripravený na splnenie prísah. — Sela —Riekami si rozbrázdil zem.10Vrchy sa pri pohľade na teba zvíjajú.Prechádza prietrž mračien;hlbina sa ozýva a zdvíha svoje ruky.11Slnko a mesiac zostali vo svojom obydlí.Odtiahli pred svetlom tvojich šípova leskom tvojej kopije.12Rozhorčený vykračuješ po zemia nahnevaný šliapeš po národoch.13Vytiahol si kvôli záchrane svojho ľudu a svojho pomazaného.Dom svojvoľného zdrvíš odvrchua obnažíš ho od základu, až na skalu. — Sela —14Svojimi šípmi si prerazil hlavy jeho vodcov,čo sa prehnali ako smršť, aby nás rozprášili,čo jasali ako pri vyžieraní bedára v skrýši.15So svojimi koňmi si vstúpil na more,do víru mohutných vôd.16Keď o tom počúvam,celý sa trasiem a jachcem,akoby mi do kostí vstúpil rozvrat,aj kolená sa mi podlamujú.Pokojne očakávam deň súženia,ktorý zastihne ľud, čo na nás útočí.Radosť napriek súženiu
17Aj keby figovník nevypučala vinič nezarodil,hoci by oliva vyschlaa na poliach sa nič neurodilo;aj keby z košiara zmizlo stádoa v maštali by nebol dobytok,18ja sa však budem radovať v Hospodinovia jasať v Bohu mojej spásy.19Pán, Hospodin, je mojou silou.Dal mi nohy lanea vyvádza ma na moje výšiny.Zbormajstrovi pri hre na strunovom nástroji.