50. kapitola

Jákobov pohreb

1 Nato padol Jozef na tvár svojho otca, plakal nad ním a bozkával ho. 50,1 Gn 23,2; 46,4; 1Tes 4,13
2 Potom Jozef rozkázal svojim služobníkom, lekárom, aby mu zabalzamovali otca.50,2 2Krn 16,14; Lk 24,1; Jn 19,39-40 3 Lekári balzamovali Izraela a trvalo im to štyridsať dní, pretože toľko dní treba na zabalzamovanie. Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní.50,3 Nm 20,29; Dt 34,8; 1Sam 31,13 4 Keď sa dni oplakávania skončili, Jozef oslovil faraónových dvoranov: „Ak som získal vašu priazeň, predložte faraónovi moju prosbu:50,4 Gn 47,29-31; 50,10 5 Môj otec ma zaviazal touto prísahou: ‚Pozri, ja zomieram. Pochovaj ma v mojej hrobke, ktorú som si pripravil v Kanaáne.‘ Dovoľ mi odísť a pochovať tam môjho otca; potom sa vrátim.“50,5 2Krn 16,14; Mt 27,60; Lk 9,59-60 6 Faraón povedal: „Len choď a pochovaj otca, ako si sa zaviazal prísahou.“ 7 Jozef teda odišiel pochovať otca a šli s ním všetci faraónovi služobníci: jeho dvorania, všetci egyptskí hodnostári, 8 všetci členovia Jozefovej domácnosti, jeho bratia i členovia domácnosti jeho otca. V kraji Gošen nechali len svoje deti, ovce a dobytok. 9 Sprevádzali ich bojové vozy a jazdci. Bol to veľmi dôstojný sprievod.50,9 Gn 41,43 10 Keď prišli do Goren-Atádu, ktorý je za Jordánom, usporiadali veľkú a dôstojnú smútočnú slávnosť. Jozef smútil za svojím otcom sedem dní.50,10 2Sam 24,18 11 Keď Kanaánčania videli v Goren-Atáde smútočnú slávnosť, vraveli: „Egypťania majú veľký smútok.“ Preto sa to miesto za Jordánom volá Abél-Micrajim50,11 Hebr. Smútok Egypta.. 12 Synovia potom urobili, ako im prikázal otec, 13 odniesli ho do Kanaánu a pochovali v jaskyni na poli v Machpele. To pole naproti Mamre kúpil Abrahám od Chetitu Efróna, aby mal vlastnú hrobku.50,13 Gn 23,16-18; 25,9; 49,29-31; Sk 7,16 14 Jozef sa po pohrebe svojho otca vrátil do Egypta aj s bratmi a so všetkými, ktorí s ním odišli pochovať jeho otca.

Jozefova veľkorysosť

15 Keď si Jozefovi bratia uvedomili, že ich otec je mŕtvy, povedali si: „Len aby Jozef na nás nezanevrel a neodplácal sa nám za všetko, čo sme mu vykonali.“50,15 Gn 27,41-42; 42,21-22; 49,23
16 Preto mu odkázali: „Tvoj otec pred smrťou prikázal: 17 ‚Povedzte Jozefovi toto: Odpusť, prosím, svojim bratom prestúpenie a hriech, lebo spáchali na tebe zločin.‘ Odpusť teda, prosím, služobníkom Boha tvojho otca to prestúpenie.“ Jozef sa nad ich odkazom rozplakal.50,17 Mt 6,12; Kol 3,12-13 18 Potom prišli za ním sami bratia, padli pred ním a vraveli: „Tu sme, budeme ti otrokmi!“ 19 Jozef im však odvetil: „Nebojte sa! Som tu azda namiesto Boha? 20 Vy ste proti mne osnovali zlo, Boh to však obrátil na dobro, takže učinil, čo je dnes: zachoval pri živote mnohých ľudí.50,20 Gn 37,20; 45,5-8; Est 4,14; Ž 76,11; Rim 8,28 21 Teraz sa už nebojte! Ja budem živiť vás i vaše deti.“ Tak ich utešoval a vľúdne sa im prihováral.50,21 Gn 45,10-11; 47,12; 1Pt 3,9 22 Jozef býval v Egypte aj s domom svojho otca a žil stodesať rokov.50,22 Gn 37,1 23 Efrajimových synov videl do tretieho pokolenia. Aj synovia Machíra, syna Menaššeho, boli po narodení položení na Jozefove kolená.50,23 Nm 32,33.39; 1Krn 7,14; Jób 42,16 24 Potom Jozef povedal bratom: „Ja zomieram, ale Boh sa vás určite ujme a vyvedie vás odtiaľto do krajiny, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.“50,24 Gn 15,14-16; 46,4; 48,21; Ex 3,16-17; Heb 9,27 25 Jozef zaprisahal Izraelových synov slovami: „Boh sa vás určite ujme; potom odneste odtiaľto moje kosti!“50,25 Ex 13,19; Joz 24,32; Heb 11,22 26 Jozef zomrel, keď mal stodesať rokov. Zabalzamovali ho a uložili v Egypte do rakvy.50,26 Gn 50,2-3.22; Ex 1,8; Joz 24,29