34. kapitola
Dina a Šechem
1Raz vyšla dcéra Dina, ktorú Jákobovi porodila Lea, aby sa pozrela na dcéry toho kraja.2Keď ju videl Šechem, syn Chivvija Chamóra, kniežaťa toho kraja, uniesol ju, ležal s ňou a zneuctil ju.3Potom však celou dušou prilipol k Jákobovej dcére Dine, zaľúbil sa do nej a chcel si získať jej srdce.4Nato Šechem povedal svojmu otcovi Chamórovi: „Vezmi mi to dievča za ženu!“5Jákob sa dopočul, že zneuctil jeho dcéru Dinu. Mlčal však o tom, kým sa jeho synovia nevrátili z poľa od stáda.6Šechemov otec Chamór odišiel k Jákobovi, aby sa s ním pozhováral.7Keď sa Jákobovi synovia vrátili z poľa a dopočuli sa o tom, pobúrilo ich to a veľmi sa nahnevali. Spáchal totiž v Izraeli nehanebnosť tým, že poškvrnil Jákobovu dcéru.8Chamór im však povedal: „Môj syn Šechem sa celou dušou zaľúbil do vašej dcéry. Dajte mu ju teda za ženu!9Vstúpme do príbuzenstva: vy nám dáte svoje dcéry a vy si vezmete naše dcéry.10Bývajte s nami a krajina vám bude otvorená; zostaňte, voľne sa pohybujte a usaďte sa tu!“11Potom Šechem povedal jej otcovi a jej bratom: „Kiežby som získal vašu priazeň! Dám vám, čo budete žiadať.12Určite si akékoľvek veno i dar a dám vám, čo budete žiadať, len mi to dievča dajte za ženu!“13Jákobovi synovia pre zneuctenie ich sestry Diny ľstivo odpovedali Šechemovi a jeho otcovi Chamórovi:14„To nemôžeme urobiť, aby sme svoju sestru dali neobrezanému mužovi, lebo by to bola pre nás hanba.15Súhlasili by sme s vami, keby ste boli ako my, keby sa každý váš muž dal obrezať.16Potom vám budeme dávať naše dcéry a my si budeme brať vaše dcéry. Budeme bývať s vami a bude z nás jeden ľud.17Ak nás však neposlúchnete a nedáte sa obrezať, dcéru si vezmeme a odídeme.“18Ich návrh sa Chamórovi a jeho synovi Šechemovi páčil.19Mladík neváhal urobiť to, lebo Jákobovu dcéru si obľúbil. On bol v celom otcovom dome najváženejší.20Chamór a jeho syn Šechem odišli k bráne svojho mesta a prehovorili k miestnym mužom:21„Títo muži sa pokojne správajú voči nám, nech sa teda usadia v krajine, nech sa v nej voľne pohybujú, veď je dosť široká a priestranná pre nich. My si budeme brať ich dcéry za ženy a svoje dcéry budeme dávať im.22Tí muži chcú zostať medzi nami iba vtedy, ak sa dá každý náš muž obrezať, ako sú obrezaní oni, aby z nás bol jeden ľud.23Nebudú azda ich stáda, majetok i všetok dobytok naše? Len privoľme a budú bývať s nami.“24Všetci muži, čo vychádzali bránou svojho mesta, poslúchli Chamóra i jeho syna Šechema a dali sa obrezať.25Na tretí deň, keď mali bolesti, dvaja Jákobovi synovia a Dinini bratia, totiž Šimeón a Lévi, vzali meče, nebadane vošli do mesta a pobili všetkých mužov.26Ostrým mečom zabili aj Chamóra a jeho syna Šechema, vzali Dinu zo Šechemovho domu a odišli.27Jákobovi synovia potom prišli k pobitým a za zhanobenie svojej sestry vyplienili mesto.28Pobrali ovce, hovädzí dobytok, osly a všetko, čo bolo v meste i na poli.29Odvliekli všetko ich imanie, všetky ženy i deti a vyrabovali všetko, čo bolo v domoch.30Potom Jákob povedal Šimeónovi a Lévimu: „Uvrhli ste ma do nešťastia, lebo teraz ma Kanaánčania a Perizzejci, obyvatelia tejto krajiny, znenávidia. Mám len málo mužov; ak sa spoja proti mne, porazia ma a zničia mňa i môj dom.“31Oni však povedali: „Smel azda s našou sestrou zaobchádzať ako s pobehlicou?“