Predchádzajúca kapitola

34. kapitola

Dina a Šechem

1 Raz vyšla dcéra Dina, ktorú Jákobovi porodila Lea, aby sa pozrela na dcéry toho kraja.
2 Keď ju videl Šechem, syn Chivvija Chamóra, kniežaťa toho kraja, uniesol ju, ležal s ňou a zneuctil ju. 3 Potom však celou dušou prilipol k Jákobovej dcére Dine, zaľúbil sa do nej a chcel si získať jej srdce. 4 Nato Šechem povedal svojmu otcovi Chamórovi: „Vezmi mi to dievča za ženu!“ 5 Jákob sa dopočul, že zneuctil jeho dcéru Dinu. Mlčal však o tom, kým sa jeho synovia nevrátili z poľa od stáda. 6 Šechemov otec Chamór odišiel k Jákobovi, aby sa s ním pozhováral. 7 Keď sa Jákobovi synovia vrátili z poľa a dopočuli sa o tom, pobúrilo ich to a veľmi sa nahnevali. Spáchal totiž v Izraeli nehanebnosť tým, že poškvrnil Jákobovu dcéru. 8 Chamór im však povedal: „Môj syn Šechem sa celou dušou zaľúbil do vašej dcéry. Dajte mu ju teda za ženu! 9 Vstúpme do príbuzenstva: vy nám dáte svoje dcéry a vy si vezmete naše dcéry. 10 Bývajte s nami a krajina vám bude otvorená; zostaňte, voľne sa pohybujte a usaďte sa tu!“ 11 Potom Šechem povedal jej otcovi a jej bratom: „Kiežby som získal vašu priazeň! Dám vám, čo budete žiadať. 12 Určite si akékoľvek veno i dar a dám vám, čo budete žiadať, len mi to dievča dajte za ženu!“ 13 Jákobovi synovia pre zneuctenie ich sestry Diny ľstivo odpovedali Šechemovi a jeho otcovi Chamórovi: 14 „To nemôžeme urobiť, aby sme svoju sestru dali neobrezanému mužovi, lebo by to bola pre nás hanba. 15 Súhlasili by sme s vami, keby ste boli ako my, keby sa každý váš muž dal obrezať. 16 Potom vám budeme dávať naše dcéry a my si budeme brať vaše dcéry. Budeme bývať s vami a bude z nás jeden ľud. 17 Ak nás však neposlúchnete a nedáte sa obrezať, dcéru si vezmeme a odídeme.“ 18 Ich návrh sa Chamórovi a jeho synovi Šechemovi páčil. 19 Mladík neváhal urobiť to, lebo Jákobovu dcéru si obľúbil. On bol v celom otcovom dome najváženejší. 20 Chamór a jeho syn Šechem odišli k bráne svojho mesta a prehovorili k miestnym mužom: 21 „Títo muži sa pokojne správajú voči nám, nech sa teda usadia v krajine, nech sa v nej voľne pohybujú, veď je dosť široká a priestranná pre nich. My si budeme brať ich dcéry za ženy a svoje dcéry budeme dávať im. 22 Tí muži chcú zostať medzi nami iba vtedy, ak sa dá každý náš muž obrezať, ako sú obrezaní oni, aby z nás bol jeden ľud. 23 Nebudú azda ich stáda, majetok i všetok dobytok naše? Len privoľme a budú bývať s nami.“ 24 Všetci muži, čo vychádzali bránou svojho mesta, poslúchli Chamóra i jeho syna Šechema a dali sa obrezať. 25 Na tretí deň, keď mali bolesti, dvaja Jákobovi synovia a Dinini bratia, totiž Šimeón a Lévi, vzali meče, nebadane vošli do mesta a pobili všetkých mužov. 26 Ostrým mečom zabili aj Chamóra a jeho syna Šechema, vzali Dinu zo Šechemovho domu a odišli. 27 Jákobovi synovia potom prišli k pobitým a za zhanobenie svojej sestry vyplienili mesto. 28 Pobrali ovce, hovädzí dobytok, osly a všetko, čo bolo v meste i na poli. 29 Odvliekli všetko ich imanie, všetky ženy i deti a vyrabovali všetko, čo bolo v domoch. 30 Potom Jákob povedal Šimeónovi a Lévimu: „Uvrhli ste ma do nešťastia, lebo teraz ma Kanaánčania a Perizzejci, obyvatelia tejto krajiny, znenávidia. Mám len málo mužov; ak sa spoja proti mne, porazia ma a zničia mňa i môj dom.“ 31 Oni však povedali: „Smel azda s našou sestrou zaobchádzať ako s pobehlicou?“