32. kapitola
Pred stretnutím s Ezávom
1Labán včasráno vstal, pobozkal svojich vnukov a svoje dcéry, požehnal ich a vrátil sa domov. 2Keď potom Jákob pokračoval v ceste, na ktorú sa vybral, stretli ho Boží anjeli. 3Len čo ich zbadal, povedal: „Toto je Boží tábor.“ To miesto nazval Machanajim.4Jákob vyslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ezávovi do krajiny Seír, na edómske územie. 5Prikázal im: „Takto poviete môjmu pánovi Ezávovi: ‚Toto ti odkazuje tvoj sluha Jákob: Môj dočasný pobyt u Labána sa predĺžil až doteraz. 6Mám voly, osly, ovce, sluhov a slúžky. Posielam posolstvo môjmu pánovi, aby som získal tvoju priazeň.‘“ 7Poslovia sa vrátili k Jákobovi a povedali mu: „Došli sme k tvojmu bratovi Ezávovi, ktorý ti už ide v ústrety so štyristo mužmi.“ 8Jákoba prepadol veľký strach a úzkosť. Preto svojich ľudí, ako aj ovce, dobytok a ťavy rozdelil na dva tábory. 9Povedal: „Keď Ezáv príde k jednému táboru a porazí ho, druhý tábor zostane a zachráni sa.“ 10Jákob povedal: „Boh môjho otca Abraháma, Boh môjho otca Izáka, Hospodin, ty si mi sľúbil: ‚Vráť sa do svojej krajiny, do svojho rodiska a postarám sa, aby ti bolo dobre.‘ 11Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu služobníkovi. Len s palicou som tu prešiel cez Jordán a teraz mám dva tábory. 12Vysloboď ma, prosím, z ruky môjho brata, z ruky Ezáva, lebo sa bojím, že príde a zahubí mňa i matky s deťmi. 13Ty si mi sľúbil: ‚Postarám sa, aby sa ti dobre vodilo, a tvoje potomstvo rozmnožím ako morský piesok, čo sa pre množstvo nedá spočítať.‘“ 14Ešte v tú noc tam prenocoval, potom oddelil zo stáda dary pre svojho brata Ezáva: 15dvesto kôz, dvadsať capov, dvesto oviec, dvadsať baranov, 16tridsať pridájajúcich tiav s ich mláďatami, štyridsať kráv, desať býčkov, dvadsať oslíc a desať osliat. 17Po čriedach ich odovzdal svojim sluhom a povedal: „Choďte dopredu a udržujte odstup medzi čriedami!“ 18Prvému rozkázal: „Keď sa stretneš s mojím bratom Ezávom a spýta sa ťa, čí si a kam ideš a čie je to, čo ženieš, 19odpovedz: ‚Je to dar tvojho služobníka Jákoba, ktorý posiela svojmu pánovi Ezávovi, a aj on ide za nami.‘“ 20Takéto príkazy dal druhému, tretiemu i všetkým, čo mali čriedy. „Podobne povedzte Ezávovi, keď sa s ním stretnete: 21‚Aj on sám, tvoj služobník Jákob, ide za nami. Povedal si: Udobrím ho darom, ktorý ma predchádza, a len potom sa mu ukážem. Azda ma prijme priateľsky.‘“ 22Dar ho predchádzal, no on zostal cez noc v tábore.Jákobov boj
23Jákob ešte za noci vstal, vzal so sebou svoje dve ženy, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prebrodil sa cez Jabbók. 24Vzal ich a previedol cez potok so všetkým, čo mal. 25Jákob zostal sám a tu s ním ktosi zápasil, kým nevyšli zore. 26Keď videl, že ho nepremôže, poranil mu bedrový kĺb. Vtedy sa pri zápase Jákobovi vykĺbil bedrový kĺb. 27Povedal: „Pusti ma, lebo už vychádzajú zore!“ Jákob odpovedal: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.“ 28Ten sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ Odpovedal: „Jákob.“ 29Ten povedal: „Už sa nebudeš volať Jákob, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom i s ľuďmi a zvíťazil si.“ 30Jákob sa ho potom spýtal: „Prezraď mi svoje meno!“ Ten mu odpovedal: „Prečo chceš vedieť moje meno?“ Tam ho požehnal. 31Jákob nazval to miesto Peníel, lebo povedal: „Videl som Boha z tváre do tváre a zostal som nažive.“ 32Keď zašiel za Penuel, vyšlo slnko a on kríval na bedrový kĺb. 33Preto Izraeliti dodnes nejedia šľachy bedrového kĺbu, lebo šľacha Jákobovho bedrového kĺbu bola poranená.