31. kapitola
Jákobov útek od Labána
1 Jákob počul, ako sa Labánovi synovia medzi sebou zhovárali: „Jákob pobral všetko, čo patrilo nášmu otcovi. Celé bohatstvo získal z majetku nášho otca.“31,1 Gn 31,8-9; Koh 4,4; Múd 10,11 2 Jákob na Labánovej tvári postrehol, že už nie je voči nemu taký ako predtým.31,2 Gn 4,5; 1Sam 18,9-11 3 Vtedy Hospodin povedal Jákobovi: „Vráť sa do krajiny svojich otcov, k svojmu príbuzenstvu! Ja budem s tebou.“31,3 Gn 28,15; Heb 13,5 4 Potom dal Jákob zavolať Ráchel a Leu na pole, kde pásol stáda, 5 a povedal im: „Na tvári vášho otca pozorujem, že nie je voči mne taký ako predtým. Boh môjho otca bol však so mnou.31,5 Gn 32,9; 48,15 6 Samy viete, že som sa zo všetkých síl usiloval slúžiť vášmu otcovi.31,6 Gn 30,29; 1Pt 2,18 7 Váš otec ma však oklamal a desaťkrát mi zamenil odmenu. Lenže Boh nedovolil, aby ma poškodil.31,7 Jób 19,3.8; Iz 54,17 8 Keď povedal: ‚Škvrnité budú tvojou odmenou,‘ vtedy všetky ovce rodili strakaté jahňatá; keď však povedal: ‚Pruhované dostaneš za odmenu,‘ všetky ovce rodili pruhované.31,8 Gn 30,32-39 9 Tak Boh odňal stádo vášmu otcovi a dal ho mne.31,9 1Sam 2,7; Prís 13,22; Mt 20,15 10 Keď v stáde nastal čas ruje, pozdvihol som oči a vo sne som videl, že samce, čo skákali na samice, boli pruhované, škvrnité a strakaté. 11 Boží anjel ma vo sne oslovil: ‚Jákob!‘ Ja som odpovedal: ‚Tu som!‘ 12 On pokračoval: ‚Rozhliadni sa a všimni si, že všetky samce, čo skáču na samice, sú pruhované, škvrnité a strakaté. Videl som totiž všetko, čo s tebou Labán robil.31,12 Ex 3,7.9; Ž 10,14; 12,5; Ef 6,9 13 Ja som Boh z Bételu, kde si pomazal posvätný stĺp a zaviazal si sa sľubom. Teraz vstaň, odíď z tejto krajiny a vráť sa do krajiny svojho príbuzenstva!‘“31,13 Gn 28,12-22; 32,9; 35,7 14 Ráchel a Lea mu vraveli: „Máme my ešte podiel a dedičstvo v dome svojho otca?! 15 Či nenaložil s nami ako s cudzinkami? Veď nás predal a čo za nás utŕžil, premárnil.31,15 Gn 29,15-30; 30,26; Neh 5,8 16 Všetko bohatstvo, ktoré Boh odňal nášmu otcovi, patrí nám a našim synom. Urob teda všetko tak, ako ti Boh prikázal!“ 17 Vtedy Jákob vstal, posadil svojich synov i ženy na ťavy 18 a odviedol so sebou všetky svoje stáda a všetok majetok, čo nadobudol v Paddán-Arame, aby sa dostal k svojmu otcovi Izákovi do Kanaánu.31,18 Gn 35,25-27 19 Keď Labán odišiel strihať ovce, Ráchel ukradla svojmu otcovi domácich bôžikov. 31,19 Gn 35,2-4; Joz 24,2; Sdc 17,5; 18,24; 1Sam 19,13.16; Oz 3,4 20 Jákob oklamal Aramejčana Labána, lebo mu neoznámil, že chce utiecť. 21 Potom utiekol so všetkým, čo mu patrilo. Keď prebrodil rieku Eufrat, zamieril k pohoriu Gileád.31,21 Múd 10,12 Labán prenasleduje Jákoba
22 Na tretí deň oznámili Labánovi, že Jákob ušiel.31,22 Gn 30,36; Heb 11,9 23 Vtedy vzal so sebou svojich bratov a prenasledoval ho sedem dní, až ho dostihol na pohorí Gileád.31,23 Ex 14,5.9 24 V noci prišiel Boh k Aramejčanovi Labánovi a vo sne mu povedal: „Daj pozor, a s Jákobom sa zhováraj len priateľsky!“31,24 Gn 20,3; Mt 2,12; 27,19 25 Labán dohonil Jákoba, ktorý si na vrchu práve rozkladal stan. Aj on sa so svojimi bratmi utáboril na pohorí Gileád. 26 Labán vyčítal Jákobovi: „Čo si to urobil? Oklamal si ma. Moje dcéry si odviedol ako vojnové zajatkyne! 27 Prečo si odo mňa tajne utiekol a prečo si ma okradol? Bol by som ťa radostne vyprevadil so spevom, s bubnami, s citarami. 28 Nedoprial si mi ani to, aby som mohol pobozkať svojich vnukov a dcéry! Nerozvážne si sa správal!31,28 Rút 1,9.14; 1Krľ 19,20; Sk 20,37 29 Mám dosť sily urobiť vám zle, Boh vášho otca mi však včera povedal: ‚Daj pozor a s Jákobom sa zhováraj len priateľsky!‘31,29 Jn 19,10-11 30 Keď si už raz odišiel, lebo si veľmi túžil po domove svojho otca, prečo si mi teda ukradol bôžikov?“ 31 Jákob Labánovi odpovedal: „Bál som sa a myslel som si, že mi nasilu vezmeš dcéry. 32 U koho však svojich bôžikov nájdeš, nech nezostane nažive! Pred našimi bratmi poprezeraj, čo mám, a svoje si vezmi!“ Jákob totiž nevedel, že ich ukradla Ráchel. 33 Labán vošiel do Jákobovho stanu, potom do stanu Leinho i do stanu ich dvoch slúžok, no nič nenašiel. Vyšiel z Leinho stanu a vkročil do Ráchelinho stanu. 34 Ráchel však domácich bôžikov vzala, skryla ich do ťavieho sedla a posadila sa naň. Keď Labán poprezeral celý stan, nič nenašiel.31,34 1Sam 7,3; Iz 37,19; 44,9; 46,1; Jer 10,5 35 Ráchel povedala otcovi: „Nech sa nehnevá môj pán, že nemôžem vstať pred tebou. Prihodilo sa mi to, čo sa stáva ženám.“ Hľadal teda, ale bôžikov nenašiel.31,35 Lv 15,19-23; 19,32 36 Vtedy sa Jákob rozhneval a Labánovi vyčítal: „Čím som sa previnil, čím som sa prehrešil, že si ma tak prenasledoval? 37 Keď si prekutal všetky moje veci, čo si našiel z vecí svojho domu? Polož to tu pred mojich a tvojich bratov, nech rozhodnú medzi nami dvoma!31,37-39 Ex 22,9-12; Heb 13,18 38 Dvadsať rokov som bol u teba! Tvoje ovce a kozy nikdy nevyvrhli, nikdy som nejedol barany z tvojho stáda,31,38 Múd 10,11 39 ani som ti nikdy neukázal, čo roztrhala zver. Vždy som to nahradil. Či niečo skapalo v noci alebo vo dne, vždy si to odo mňa žiadal. 40 Vo dne ma umárala horúčava, v noci zima a spánok mi mizol z očí. 41 Takto som slúžil v tvojom dome dvadsať rokov; štrnásť za obe dcéry a šesť za svoje stáda, ale desaťkrát si mi zmenil odmenu!31,41 Gn 29,18-30; 30,33-40; 31,7 42 Keby nebol býval so mnou Boh môjho otca, Boh Abraháma a Postrach Izáka31,42 Hebr. Pachad-Jicchák — meno Boha, ktoré používal Izák., určite by si ma bol prepustil naprázdno! Boh však zhliadol na moje ponižovanie a námahu mojich rúk, preto ťa minulej noci napomenul.“31,42 Gn 31,5.53; Ž 124,1-3; Júd 9 43 Nato Labán Jákobovi odpovedal: „Tieto dcéry sú moje dcéry, títo synovia sú moji synovia a toto stádo je moje stádo; všetko, čo vidíš, je moje! Čo však môžem dnes urobiť pre svoje dcéry a pre ich synov, ktorých porodili? 44 Poď teda, uzavrime spolu zmluvu a nech je Boh svedkom medzi mnou a tebou!“31,44 Gn 21,22-32; 26,28-31; 1Sam 20,14-17 45 Vtedy vzal Jákob kameň a postavil ho ako posvätný stĺp.31,45 Gn 28,18.22; 35,20; Joz 24,26 46 Svojim bratom povedal: „Prineste kamene!“ Nazbierali kamene, navŕšili hŕbu a na nej potom jedli.31,46 Joz 4,5-9.20-24 47 Labán ju nazval Jegar-Sahadúta31,47 Aram. Hŕba svedectva. a Jákob ju nazval Gal-Éd31,47 Hebr. Hŕba svedectva.. 48 Nato Labán povedal: „Táto hŕba bude dnes svedkom medzi mnou a tebou,“ preto sa volá Gal-Éd31,48 Joz 24,27 49 alebo Micpa31,49 Hebr. Stráž., lebo Jákob povedal: „Nech Hospodin stráži mňa i teba, keď budeme ďaleko od seba! 50 Keby si zle zaobchádzal s mojimi dcérami alebo by si si pribral iné ženy okrem nich, aj keby nikto nebol pri nás, vedz, že Boh je svedkom medzi mnou a tebou!“ 31,50 Gn 16,6; Lv 18,18; Sdc 11,10; 1Sam 12,5; 1Tes 2,5 51 Labán ďalej povedal Jákobovi: „Pozri, tu je hŕba a tu je posvätný stĺp, ktorý som postavil medzi mnou a tebou. 52 Svedkom je táto hŕba, svedkom je aj tento posvätný stĺp, že ja neprekročím túto hŕbu, ty neprekročíš tento posvätný stĺp s úmyslom navzájom si škodiť! 53 Nech je naším sudcom Boh Abraháma a Boh Nachóra, teda boh ich otca!“ Jákob potom prisahal na Boha, ktorý budil strach v jeho otcovi Izákovi.31,53 Gn 16,5; Sdc 11,27; 1Sam 24,13.16; Ž 50,6 54 Potom Jákob priniesol obetu na vrchu a povolal svojich bratov na obetnú hostinu. Hodovali teda a prenocovali na tom vrchu.31,54 Gn 26,30; Ex 18,12