3. kapitola
Pokušenie a pád
1 Had bol najľstivejší zo všetkých poľných zvierat, ktoré utvoril Hospodin, Boh. Povedal žene: „Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady?“3,1 Gn 2,17; Jób 1,7; Múd 2,24; Sir 25,24; 2Kor 11,3; Zj 12,9 2 Žena mu odpovedala: „Ovocie zo stromov v záhrade jesť smieme,3,2 Gn 2,16 3 ale o ovocí stromu, ktorý je uprostred záhrady, Boh povedal: ‚Nejedzte z neho, nedotknite sa ho, aby ste nezomreli!‘“ 4 No had žene povedal: „Nie, určite nezomriete!3,4 Jn 8,44; 2Kor 11,3 5 Boh totiž vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro i zlo.“3,5 Iz 14,14; Ez 28,2; 2Tes 2,4 6 Žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, lebo strom je na pohľad lákavý a na získanie múdrosti vábivý. Vzala z jeho ovocia, jedla, potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou, a jedol aj on.3,6 Múd 10,1; 1Tim 2,14; Jk 1,14-15; 1Jn 2,16 7 Obom sa otvorili oči a spoznali, že sú nahí. Splietli figové listy a urobili si zástery.3,7 Gn 2,25 8 Keď počuli hlas Hospodina, Boha, ktorý sa prechádzal po záhrade za popoludňajšieho vánku, ukryl sa človek i jeho žena pred Hospodinom, Bohom, medzi stromy záhrady.3,8 Lv 26,12; Jób 34,21; Ž 139,7-12 9 Hospodin, Boh, zavolal na človeka a opýtal sa ho: „Kde si?“3,9 1Krľ 19,9 10 On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, zľakol som sa, pretože som nahý, a tak som sa skryl.“3,10 Ex 19,16; Dt 5,5 11 Potom sa ho spýtal: „Kto ti povedal, že si nahý? Nejedol si azda zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť?“3,11 Gn 2,17.25 12 Človek odvetil: „Žena, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, dala mi z toho stromu, tak som jedol.“3,12 Gn 2,22; Jk 1,13 13 Nato povedal Hospodin, Boh, žene: „Čo si to urobila?“ Ona odpovedala: „Had ma naviedol, tak som jedla.“3,13 Rim 7,11; 1Tim 2,14