27. kapitola
Jákob sa zmocňuje požehnania
1 Keď Izák zostarol a oči mu natoľko zoslabli, že nevidel, zavolal si svojho staršieho syna Ezáva a povedal: „Syn môj!“ On mu odvetil: „Tu som!“27,1 Gn 48,10; 1Sam 3,2; 4,15; Koh 12,3 2 Nato prehovoril: „Pozri, som starý a neviem, kedy môžem zomrieť. 3 Vezmi si zbraň, tulec a luk, vyjdi na pole a niečo mi ulov!27,3 Gn 25,27-28 4 Z toho mi priprav jedlo, veď vieš, čo mám rád. Prines mi to, aby som sa najedol a mohol som ťa požehnať, skôr ako zomriem.“27,4 Gn 48,9; 49,28; Dt 33,1; Heb 11,20 5 Rebeka načúvala, keď sa Izák zhováral so svojím synom Ezávom. Len čo Ezáv odišiel na pole, aby niečo ulovil a doniesol to, 6 Rebeka poradila svojmu synovi Jákobovi: „Vypočula som, ako tvoj otec povedal tvojmu bratovi Ezávovi: 7 ‚Prines mi zo svojho úlovku a priprav mi obľúbené jedlo. Najem sa a požehnám ťa pred Hospodinom, skôr ako zomriem.‘ 8 Preto ma, syn môj, poslúchni vo všetkom, čo ti prikážem: 9 Choď k stádu a prines mi odtiaľ dve pekné kozľatá! Tvojmu otcovi pripravím z nich jeho obľúbené jedlo. 10 Potom ho zanesieš otcovi, aby sa najedol a požehnal ťa, skôr ako zomrie.“ 11 Jákob však matke Rebeke povedal: „Môj brat Ezáv je predsa chlpatý a ja mám hladkú pokožku.27,11 Gn 25,25 12 Možno ma otec aj ohmatá. Potom si bude myslieť, že si z neho robím posmech. Tak privediem na seba kliatbu namiesto požehnania.“27,12 Dt 27,16.18 13 Matka mu však odpovedala: „Syn môj, tá kliatba nech padne na mňa. Len ma poslúchni, choď a prines mi ich!“ 14 Šiel teda, vzal ich a priniesol matke. Ona pripravila otcovo obľúbené jedlo. 15 Potom Rebeka vzala šaty svojho staršieho syna Ezáva, tie najlepšie, čo mala doma pri sebe a obliekla svojho mladšieho syna Jákoba. 16 Kozľacími kožkami mu ovinula ruky a holý krk. 17 Obľúbené jedlo a chlieb, čo pripravila, vložila potom do rúk svojho syna Jákoba. 18 Keď vošiel k otcovi, povedal: „Otec môj!“ On odvetil: „Tu som.“ „Kto si, syn môj?“ 19 Jákob povedal svojmu otcovi: „Ja som Ezáv, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi kázal. Vstaň, prosím, sadni si a jedz z môjho úlovku, aby si ma mohol požehnať!“ 20 Izák však synovi povedal: „Ako si len mohol tak rýchlo niečo nájsť, syn môj?“ On odvetil: „Umožnil mi to Hospodin, tvoj Boh.“27,20 Ex 20,7 21 Izák povedal Jákobovi: „Pristúp, syn môj, nech zistím, či si ty môj syn Ezáv, alebo nie.“ 22 Jákob pristúpil k svojmu otcovi Izákovi, ktorý sa ho dotkol, a povedal: „Hlas, ten je Jákobov, ale ruky, tie sú Ezávove.“ 23 Nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ezáva. Požehnal ho.27,23 Rim 9,11-12; Heb 11,20 24 A spýtal sa ho: „Ty si teda môj syn Ezáv?“ Ten odvetil: „Som.“ 25 Na to mu Izák povedal: „Podaj mi, nech si zajem z úlovku svojho syna, aby som ťa požehnal.“ Podal mu ho teda a on jedol; podal mu aj víno a on sa napil. 26 Otec Izák mu potom povedal: „Poď ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!“ 27 On pristúpil a bozkal ho. Keď pocítil vôňu jeho šiat, požehnal ho a povedal: „Hľa, vôňa môjho syna je ako vôňa poľa, ktoré požehnal Hospodin.27,27 Vľp 2,13; 4,11-14; Sir 3,9; Heb 6,7 28 Nech ti dá Boh z nebeskej rosy a z úrodnosti zeme, i hojnosť obilia a muštu!27,28 Dt 11,11-12; Ž 65,9-13; 133,3; Iz 45,8; Joel 2,19 29 Nech ti slúžia národy, nech sa ti klaňajú kmene! Panuj nad svojimi bratmi a nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky! Nech je prekliaty, kto bude teba preklínať, nech je požehnaný, kto ťa bude žehnať!“27,29 Gn 25,22-23; 1Krľ 5,1 30 Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva Jákob vyšiel od otca Izáka, už z lovu prichádzal jeho brat Ezáv. 31 On tiež pripravil obľúbené jedlo, priniesol ho otcovi a povedal: „Otec môj, vstaň a najedz sa z úlovku svojho syna, aby si ma mohol požehnať!“ 32 Otec Izák sa ho však spýtal: „Kto si?“ On odvetil: „Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený, Ezáv.“ 33 Tu sa Izák nesmierne preľakol a povedal: „Kto to teda bol, čo mi priniesol jedlo z úlovku? Zo všetkého som jedol, prv ako si prišiel. Požehnal som ho a bude požehnaný.“27,33 Gn 28,3-4; Ž 55,6 34 Keď Ezáv počul otcove slová, začal mocne a roztrpčene kričať a naliehať na svojho otca: „Otec môj, požehnaj aj mňa!“27,34 Lk 13,24-28; Heb 12,17 35 On povedal: „Podvodne prišiel tvoj brat a vzal ti požehnanie.“ 36 Ezáv povedal: „Právom dostal meno Jákob. Už druhý raz ma podviedol. Predtým mi vzal prvorodenstvo a teraz ma obral aj o požehnanie.“ Ešte sa spýtal: „Pre mňa už nemáš požehnanie?“27,36 Gn 25,31-34 37 Izák odpovedal Ezávovi: „Pozri, ustanovil som ho pánom nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov. Zaopatril som ho obilím a muštom. Syn môj, čo môžem urobiť pre teba?“27,37 2Sam 8,14; Abd 18-21 38 Ezáv odpovedal otcovi: „Otec, máš len jediné požehnanie? Požehnaj aj mňa, otec!“ Nato sa Ezáv hlasno rozplakal. 39 Jeho otec Izák mu odpovedal: „Tvoje obydlie bude bez úrodnej zeme, bez rosy zhora, rosy nebeskej.27,39 Gn 36,6-8; Joz 24,4 40 Bude ťa živiť tvoj meč, budeš však slúžiť svojmu bratovi. No, keď sa posilníš, zhodíš jeho jarmo zo svojej šije.“27,40 Gn 32,7; 2Krľ 8,20-22; Jer 49,16 41 Vtedy Ezáv znenávidel Jákoba pre požehnanie, ktoré mu dal otec. Ezáv si povedal: „Keď príde čas smútku za mojím otcom, potom zabijem svojho brata Jákoba!“27,41 Gn 4,2-8; 37,8; Tít 3,3 42 Keď Rebeke oznámili slová jej staršieho syna Ezáva, dala si zavolať svojho mladšieho syna Jákoba a povedala: „Tvoj brat Ezáv ti chystá pomstu. Chce ťa zabiť.27,42 Múd 10,10 43 Teraz ma, syn môj, poslúchni: Ujdi k môjmu bratovi Labánovi do Charánu.27,43 Gn 11,31; 27,8; Sk 5,29 44 Načas, kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata, zostaň uňho. 45 Keď sa hnev tvojho brata od teba odvráti a zabudne na to, čo si mu urobil, pošlem po teba a vezmem ťa odtiaľ. Prečo mám prísť o vás oboch v jeden deň?!“ 46 Rebeka potom povedala Izákovi: „Sprotivil sa mi život medzi Chetitkami. Ak si Jákob vezme ženu z Chetitiek, aké sú v tejto krajine, načo mám ďalej žiť?!“27,46 Gn 26,34-35; Nm 11,15