18. kapitola
Abrahámova pohostinnosť
1Keď Abrahám sedel pri vchode do svojho stanu pri Mamreho duboch, za najväčšej páľavy dňa sa mu zjavil Hospodin. 2Pozrel sa a neďaleko seba videl stáť troch mužov. Len čo ich zbadal, bežal im v ústrety od vchodu svojho stanu a poklonil sa im až po zem. 3Povedal: „Pane, ak som získal u teba priazeň, neobíď svojho služobníka! 4Dám priniesť trochu vody, umyjete si nohy a odpočiniete si pod stromom. 5Donesiem kus chleba, posilníte sa a pôjdete ďalej. Veď preto ste zabočili k svojmu služobníkovi.“ Oni odpovedali: „Urob, ako vravíš.“6Abrahám sa poponáhľal do stanu k Sáre a povedal: „Rýchlo zamies z troch seí jemnej múky a upeč posúchy!“ 7Potom Abrahám sám zabehol k stádu, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a ten sa poponáhľal pripraviť ho. 8Vzal čerstvé maslo, mlieko, pripravené teľa a predložil im to. Kým jedli, on stál pri nich pod stromom.9Spýtali sa ho: „Kde je tvoja manželka Sára?“ Odpovedal: „Tu, v stane.“ 10Hospodin povedal: „O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a tvoja manželka Sára bude mať syna.“ Sára počúvala za vchodom do stanu. 11Abrahám a Sára boli starí, mali vysoký vek, a Sára už bola dávno po prechode. 12Preto sa Sára v duchu zasmiala a povedala si: „Teraz, keď som už stará, mám myslieť na rozkoš? Aj môj pán je starec.“ 13Hospodin povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára smeje a myslí si: ‚Či by som naozaj mohla porodiť, keď som zostarla?‘ 14Je azda Hospodinovi niečo nemožné? O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna.“ 15Sára však zapierala a povedala: „Nesmiala som sa.“ Bála sa totiž. Hospodin jej povedal: „Určite si sa smiala.“Abrahámova prosba za Sodomu
16Odtiaľ sa muži odobrali a zamierili k Sodome. Abrahám ich šiel odprevadiť. 17Hospodin povedal: „Môžem tajiť pred Abrahámom, čo chcem urobiť? 18Abrahám sa bezpochyby stane veľkým a zdatným národom a v ňom budú požehnané všetky národy zeme. 19Jeho som si vyvolil, aby prikázal svojim synom i všetkým svojim potomkom dbať na Hospodinovu cestu a konať podľa spravodlivosti a práva, aby Hospodin mohol splniť Abrahámovi všetko, čo mu sľúbil.“ 20Hospodin povedal: „Obžaloba Sodomy a Gomory je priveľká a ich hriech je veľmi ťažký. 21Zostúpim teda a pozriem sa, či naozaj robia, alebo nerobia tak, ako znie žaloba, čo došla ku mne. Chcem to vedieť.“22Muži sa odtiaľ odobrali a šli do Sodomy, Abrahám ešte stále stál pred Hospodinom. 23Pristúpil bližšie a pýtal sa: „Naozaj chceš zahubiť spravodlivého s bezbožným? 24Keby bolo v meste päťdesiat spravodlivých, zahubil by si ich a neodpustil by si mestu pre tých päťdesiatich spravodlivých, čo sú v ňom? 25Niečo také predsa neurobíš, aby si s bezbožným usmrtil aj spravodlivého. Potom by spravodlivý bol ako bezbožný? Niečo také predsa neurobíš. Či ten, čo súdi celú zem, nebude konať spravodlivo?“ 26Hospodin mu povedal: „Ak nájdem v meste Sodome päťdesiat spravodlivých, pre nich odpustím celému tomu miestu.“ 27Abrahám odpovedal: „Odvážil som sa zhovárať so svojím Pánom, hoci som len prach a popol. 28Čo ak bude chýbať päť spravodlivých z päťdesiatich? Zničíš pre piatich celé mesto?“ „Nezničím,“ povedal, „ak ich tam nájdem štyridsaťpäť.“ 29On však vravel ďalej a spýtal sa: „Možno sa ich tam nájde len štyridsať.“ Odpovedal: „Pre štyridsiatich to neurobím.“ 30Abrahám povedal: „Nech sa môj Pán nenahnevá, že ešte hovorím. Azda sa ich tam nájde len tridsať,“ a on odpovedal: „Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať.“ 31Abrahám ďalej povedal: „Odvážil som sa zhovárať so svojím Pánom. Čo ak sa ich tam nájde len dvadsať?“ Odpovedal: „Nezahubím ich ani pre dvadsiatich.“ 32„Prosím, nech sa nehnevá môj Pán,“ pokračoval, „že ešte raz prehovorím. Možno sa ich tam nájde len desať.“ Odpovedal: „Pre desiatich ich nezahubím.“ 33Keď Hospodin skončil rozhovor s Abrahámom, odišiel, a Abrahám sa vrátil domov.