15. kapitola
Hospodinova zmluva s Abrámom
1Po týchto udalostiach zaznelo Abrámovi vo videní Hospodinovo slovo:„Neboj sa, Abrám,ja som tvoj štít,tvoja hojná odmena.“2Abrám povedal: „Pán, Hospodin, čože mi dáš?! Veď odchádzam bezdetný a dedičom môjho domu bude damaský Eliezer.“ 3Abrám ešte dodal: „Veď si mi nedal potomka a môj sluha, narodený v mojom dome, má byť mojím dedičom?“ 4Hospodin mu však povedal: „On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z teba.“ 5Vyviedol ho von a povedal mu: „Len sa pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať,“ a dodal: „Toľko bude tvojho potomstva.“ 6Abrám uveril Hospodinovi a on mu to počítal za spravodlivosť. 7Potom mu povedal: „Ja som Hospodin, ktorý som ťa vyviedol z chaldejského Úru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.“ 8On sa opýtal: „Pán, Hospodin, podľa čoho poznám, že ju budem vlastniť?“ 9On mu odpovedal: „Prines mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holúbka!“ 10Keď to všetko priniesol, rozpolil to a jednu polovicu položil naproti druhej, ale vtáky nerozpolil. 11Dravé vtáky zlietali na mŕtve telá a Abrám ich odháňal.12Keď zapadlo slnko, Abrám tvrdo zaspal, zovrela ho tieseň hrozivej temnoty. 13Hospodin povedal Abrámovi: „Dobre si uvedom, že tvoji potomkovia budú prišelcami v cudzej krajine, zotročia ich a štyristo rokov budú s nimi zle zaobchádzať. 14No ja budem súdiť aj národ, ktorému budú otročiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom. 15Ty však odídeš v pokoji k svojim predkom a pochovajú ťa v úctyhodnej starobe. 16Vo štvrtom pokolení sa sem však vrátia, lebo doteraz nie sú dovŕšené viny Amorejčanov.“17Keď zapadlo slnko a nastala hustá tma, objavila sa dymiaca pec a ohnivá pochodeň, ktorá prechádzala medzi rozpolenými čiastkami. 18V ten deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abrámom a povedal: „Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptského potoka až po Veľkú rieku, rieku Eufrat, 19územie Kénitov, Kenizzejcov, Kadmončanov, 20Chetitov, Perizzejcov a Refajov, 21Amorejčanov, Kanaánčanov, Girgašejov a Jebúsejov.“