Predchádzajúca kapitola

9. kapitola

Manželstvá s pohankami

1 Keď sa toto vykonalo, pristúpili ku mne predstavení so slovami: „Izraelský ľud ani kňazi, ani leviti sa neoddelili od národov týchto krajín, totiž od Kanaánčanov, Chetitov, Perizzejcov, Jebúsejov, Ammónčanov, Moábčanov, Egypťanov a Amorejčanov, a konajú podľa ich ohavností. 2 Vzali si za ženy z ich dcér pre seba i svojich synov a pomiešali sväté potomstvo s národmi tých krajín. Kniežatá a predstavení sa prehrešili dokonca prví.“ 3 Keď som to počul, roztrhol som si rúcho a plášť, trhal som si vlasy z hlavy a bradu a sedel som veľmi rozrušený. 4 Poschádzali sa ku mne všetci, čo sa báli slova Boha Izraela pre priestupok tých, čo prišli zo zajatia. Ja som však sedel rozrušený až do večernej obety.

Ezdrášova modlitba

5 Počas večernej obety som však skončil kajúci obrad, s roztrhnutým rúchom a plášťom som sa hodil na kolená, rozprestrel som ruky k Hospodinovi, svojmu Bohu, 6 a vravel som: „Môj Bože, pýrim sa a hanbím sa pozdvihnúť svoju tvár k tebe, môj Bože, lebo naše neprávosti nám prerástli cez hlavu a naše previnenia siahajú až po nebesia. 7 Od čias našich otcov až po dnešný deň sme sa veľmi previňovali. Pre naše neprávosti sme boli my, naši králi i naši kňazi vydaní do rúk kráľov cudzích krajín, pod meč, do zajatia, za korisť a na verejnú hanbu, ako je to aj dnes. 8 Teraz sa Hospodin, náš Boh, na chvíľočku nad nami zmiloval, aby nám ponechal zachránených, aby nám dovolil uchytiť sa na svojom posvätnom mieste, aby nám náš Boh rozžiaril oči a dal nám trocha pookriať v našej porobe. 9 Hoci sme boli otrokmi, náš Boh nás neopustil v našej porobe, ale nám priaznivo naklonil perzských kráľov, takže nám umožnili pookriať. Mohli sme opäť vybudovať dom nášho Boha a postaviť ho z rozvalín. Bol našou ochranou v Judsku a v Jeruzaleme. 10 Čo ti však, náš Bože, po tom všetkom povedať? Veď sme opustili tvoje prikázania, 11 ktoré si nám dal prostredníctvom svojich služobníkov, prorokov, keď si povedal: ‚Krajina, do ktorej idete, aby ste ju dedične zaujali, je zem poškvrnená nečistotou národov tých krajín, pre ohavnosť tých, čo ju od jedného konca po druhý naplnili svojou nečistotou. 12 Nedávajte teda svoje dcéry za ich synov, ani neberte ich dcéry svojim synom! Nikdy sa neusilujte o ich blaho a dobro, aby ste boli čoraz mocnejší, požívali výhody krajiny a poručili ju svojim synom až naveky.‘ 13 Po tom všetkom, čo prišlo na nás pre naše zlé skutky a pre naše veľké previnenie, Ty, Bože náš, si nás ušetril viac než by sme si zaslúžili za svoje neprávosti a ponechal si nám tento zvyšok zachránených. 14 Neslobodno sa nám vykrúcať a porušovať tvoje príkazy, nesmieme sa spríbuzniť s tými ohavnými národmi. Veď či by si sa nerozhneval na nás do vykynoženia, takže by nik nezostal nažive a neunikol skaze? 15 Hospodin, Bože Izraela, ty si spravodlivý, takže sme tu dnes ako zvyšok zachránených. Hľa, my sme pred tebou obťažení takou vinou, že nik pred tebou pre to neobstojí!“