Predchádzajúca kapitola

39. kapitola

1 Ty však, človeče, prorokuj proti Gógovi a povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Som proti tebe, Góg, veľknieža Mešechu a Tubalu. 2 Vrátim ťa a povediem ako dieťa. Pritiahnem ťa z najvzdialenejšieho severu a privediem na izraelské vrchy. 3 Vyrazím ti luk z ľavej ruky a vytrasiem ti šípy z pravej ruky. 4 Padneš na izraelských vrchoch, ty i všetky tvoje hordy a národy, ktoré budú s tebou. Dravým vtákom, rozličným druhom okrídlených vtákov a poľnej zveri ťa vydám za potravu. 5 Na šírom poli padneš, lebo ja som to povedal,‘ znie výrok Pána, Hospodina. 6 ‚Ja vyšlem oheň proti Magógu a bezstarostným obyvateľom ostrovov; potom spoznajú, že ja som Hospodin. 7 Avšak svoje sväté meno urobím známym uprostred svojho izraelského ľudu, nedám im už znesvätiť svoje sväté meno a národy spoznajú, že ja, Hospodin, som Svätý v Izraeli. 8 Hľa, príde to a splní sa,‘ znie výrok Pána, Hospodina. ‚To je deň, o ktorom som hovoril. 9 Potom vyjdú obyvatelia izraelských miest, zapália a spália výzbroj, štíty, pavézy, luky, šípy, kyjaky a kopije; budú ich páliť sedem rokov. 10 Nebudú nosiť drevo z poľa ani ho nebudú rúbať z lesov, pretože budú kúriť výzbrojou, a získajú korisť od tých, čo od nich získavali korisť, a ozbíjajú tých, čo ich zbíjali,‘ znie výrok Pána, Hospodina. 11 ‚V ten deň dám Gógovi miesto na hrob v Izraeli v údolí Abarím, východne od mora. Tak sa uzavrie údolie pre tých, ktorí ním prechádzajú. Tam pochovajú Góga i celý jeho dav a budú ho volať Údolie Gógovho davu. 12 Dom Izraela ich bude pochovávať sedem mesiacov, aby očistil krajinu. 13 Všetok ľud krajiny ich pochová a bude im to na chválu v deň, keď sa oslávim,‘ znie výrok Pána, Hospodina. 14 ‚Vyberú mužov a poveria ich, aby prechádzali krajinou, aby pochovávali tých, čo zostali na povrchu zeme, aby ju očistili. Majú ich hľadať počas siedmich mesiacov. 15 Keď budú prechádzať krajinou a uvidia ľudské kosti, postavia pri nich znak, kým ich hrobári nepochovajú do Údolia Gógovho davu. 16 Preto dokonca aj mesto sa bude volať Hamona. Tak očistia krajinu. 17 Ty však, človeče,‘ takto hovorí Pán, Hospodin, ‚povedz všetkým okrídleným vtákom a všetkej poľnej zveri: »Zhromaždite sa a príďte, poschádzajte sa zo všetkých strán k mojej obete s hostinou, ktorú vám ja pripravím, k veľkej obete na izraelských vrchoch. Budete jesť mäso a piť krv. 18 Budete jesť mäso hrdinov a piť krv oblastných kniežat, baranov, jahniat, capov, býčkov i všetkého vykŕmeného dobytka z Bášanu. 19 Z mojej obety s hostinou, ktorú som vám pripravil, najete sa tuku do sýtosti a napijete sa krvi do opojenia. 20 Nasýtite sa pri mojom stole koňmi i jazdcami, hrdinami i všetkými bojovníkmi,«‘ znie výrok Pána, Hospodina. 21 ‚Potom rozšírim svoju slávu medzi národy a všetky národy uvidia môj súd, ktorý som vykonal, i moju ruku, ktorú som na ne položil. 22 Od toho dňa navždy spozná dom Izraela, že ja, Hospodin, som jeho Bohom. 23 Aj pohanské národy spoznajú, že dom Izraela sa dostal do zajatia vlastnou vinou, pretože sa spreneveril voči mne. Skryl som svoju tvár pred nimi a vydal som ich napospas ich protivníkom, takže všetci padli mečom. 24 Naložil som s nimi podľa ich nečistoty a previnení a skryl som svoju tvár pred nimi.‘ 25 Preto takto vraví Pán, Hospodin: ‚Teraz zmením údel Jákoba, zľutujem sa nad celým domom Izraela a budem horliť za svoje sväté meno. 26 Zabudnú na svoju potupu a na všetku svoju spreneveru, ktorej sa dopustili voči mne, keď budú bezpečne bývať na svojej pôde a nikto ich nevyľaká. 27 Keď ich navrátim spomedzi národov a zhromaždím z krajín ich nepriateľov a pred očami mnohých národov ukážem na nich, že som svätý, 28 vtedy spoznajú, že ja som Hospodin, ich Boh, pretože som ich najprv odviedol do zajatia medzi národy, ale potom ich zhromaždím na ich pôdu a nenechám nikoho z nich v cudzine. 29 Už nikdy neskryjem svoju tvár pred nimi, lebo vylejem svojho ducha na dom Izraela,‘ znie výrok Pána, Hospodina.“