Predchádzajúca kapitola

22. kapitola

Krvavá vina a ohavnosti Jeruzalema

1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 2 „Či ty, človeče, budeš súdiť? Budeš súdiť krvilačné mesto? Oznám mu teda všetky jeho ohavnosti. 3 Povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Je to mesto, v ktorého strede sa prelieva krv, aby nastal jeho čas, a zhotovuje si modly, aby sa poškvrnilo! 4 Krvou, ktorú si vylievalo, si sa previnilo; modlami, ktoré si zhotovilo, si sa poškvrnilo, a priblížilo si si dni súdu, takže nastal koniec tvojich rokov. Preto som ťa vydal národom na zhanobenie a všetkým krajinám na posmech. 5 Blízke i ďaleké mestá sa ti budú vysmievať. Máš poškvrnené meno a si plné zmätku. 6 Pozri, v tebe žili kniežatá Izraela, aby na vlastnú päsť každý prelieval krv. 7 Otca i matku znevažovali v tebe. Na cudzincovi sa uprostred teba dopúšťali násilia. Sirotu i vdovu utláčali v tebe. 8 Mojimi svätyňami si pohrdlo a znesvätilo si moje soboty. 9 Žili v tebe ohovárači, aby prelievali krv, jedávali na vrchoch pri obetách a páchali hanebnosti v tvojom strede. 10 V tebe odkrývali otcovu nahotu, v tebe znásilňovali ženy nečisté pre krvotok. 11 V tebe páchal jeden muž ohavnosť so ženou druhého, iný muž hanebným spôsobom poškvrňoval synovu ženu a iný zas znásilňoval svoju sestru, dcéru svojho otca. 12 V tebe prijímali úplatok, aby mohli prelievať krv; bralo si úžeru a úrok, násilne si vymáhalo zisk od svojho blížneho, no na mňa si zabudlo,‘ znie výrok Pána, Hospodina. 13 ‚Preto udriem päsťou na tvoj zisk, ktorý si dosiahlo, i na krviprelievanie, ktoré bolo v tebe. 14 Obstojí tvoje srdce? Budú tvoje ruky dosť silné v tie dni, keď zakročím proti tebe? Ja, Hospodin, som povedal a splním. 15 Potom ťa roztrúsim medzi národy, rozptýlim ťa po krajinách, a tak odstránim z teba tvoju nečistotu. 16 Samo sa znesvätíš v očiach národov a spoznáš, že ja som Hospodin.‘“

Podobenstvo o taviacej peci

17 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 18 „Človeče, dom Izraela sa mi zmenil na trosku. Všetko v ňom — bronz, cín, železo i olovo — sa mi uprostred pece premenilo na trosku po tavení striebra. 19 Preto takto vraví Pán, Hospodin: ‚Pretože ste sa všetci premenili na trosku, zhromaždím vás do Jeruzalema. 20 Ako sa zhromažďuje striebro, bronz, železo, olovo a cín do pece, aby v nej rozdúchali oheň, a tak ho roztavili, tak vás ja zhromaždím vo svojom hneve a vo svojej prchkosti. Nahromadím a roztavím vás. 21 Zhromaždím vás, budem na vás dúchať oheň svojej zlosti a roztavíte sa v ňom. 22 Ako sa roztaví striebro v peci, tak sa roztavíte aj vy v ňom. Potom spoznáte, že ja, Hospodin, som na vás vylial svoju prchkosť.‘“

Vina všetkých vrstiev národa

23 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 24 „Človeče, povedz: ‚Ty si krajina neočistená a nezvlažená dažďom v deň hnevu. 25 Jej kniežatá uprostred nej sú ako revúci lev, keď trhá korisť: požierajú ľudské životy, berú poklady a vzácnosti, rozmnožujú počet vdov uprostred nej. 26 Jej kňazi násilne prekrúcajú môj zákon, znesväcujú moje svätyne, nerozlišujú medzi svätým a nesvätým, neučia robiť rozdiel medzi nečistým a čistým, pred mojimi sobotami si zakrývajú oči, a tak som znesvätený uprostred nich. 27 Jej kniežatá uprostred nej sú ako vlci: trhajú korisť, sú schopní preliať krv, hubiť ľudské životy, len aby dosiahli zisk. 28 Jej proroci im to zatierajú omietkou, keď podávajú klamné videnia, a veštia im lož, keď hovoria: »Takto vraví Pán, Hospodin,« hoci Hospodin neprehovoril. 29 Trápia útlakom pospolitý ľud, nasilu uchvacujú lup, ponižujú biedneho i chudobného, i cudzinca protiprávne utláčajú. 30 Keď som spomedzi nich hľadal aspoň jedného muža schopného vystavať múr a postaviť sa do trhliny pred moju tvár za krajinu, aby nebola zničená, nenašiel som ho. 31 Preto som vylial na nich svoj pálčivý hnev. Skoncoval som s nimi ohňom svojej zlosti. Tak som uviedol na ich hlavy trest, aký si zaslúžili,‘“ znie výrok Pána, Hospodina.