Predchádzajúca kapitola

20. kapitola

Neposlušnosť Izraela

1 V siedmom roku, v piatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca prišli mužovia spomedzi starších Izraela dopytovať sa Hospodina a sadli si predo mňa. 2 Vtedy mi zaznelo slovo Hospodina: 3 „Človeče, hovor so staršími Izraela a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Prišli ste sa ma dopytovať? Ako žijem, nedovolím, aby ste sa ma dopytovali,‘“ znie výrok Pána, Hospodina. 4 „Chceš ich súdiť, chceš súdiť, človeče? Oznám im ohavnosti ich otcov 5 a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Toho dňa, keď som si vyvolil Izrael, zdvihol som ruku, prisahal som potomstvu Jákobovho domu a dal som sa im poznať v Egypte. Vtedy som zdvihol ruku a prisahal som: »Ja som Hospodin, váš Boh!« 6 V ten deň som zdvihol ruku k prísahe, že ich vyvediem z Egypta do krajiny, ktorú som pre nich vyhliadol, ktorá oplýva mliekom a medom. Bola najkrajšia zo všetkých krajín. 7 Povedal som im: »Každý nech odvrhne svoje ohavné modly, ku ktorým upieral oči, a nech sa nepoškvrňuje egyptskými modlami. Ja som Hospodin, váš Boh.« 8 Oni sa však vzopreli a nechceli ma počúvať. Nikto neodvrhol ohavné modly, ku ktorým upieral oči, ani neopustil egyptské modly. Vtedy som povedal, že vylejem na nich svoju prchkosť, kým neskončí môj hnev proti nim v Egypte. 9 Konal som tak pre svoje meno, aby nebolo znesvätené v očiach národov, medzi ktorými boli oni, pred ktorých zrakmi som sa im dal spoznať, keď som ich viedol z Egypta. 10 Keď som ich vyviedol z Egypta a doviedol na púšť, 11 vydal som im svoje ustanovenia a oboznámil ich so svojimi nariadeniami, ktorých plnením má človek žiť. 12 Dal som im aj svoje soboty, aby boli znamením medzi mnou a nimi, aby poznali, že ja, Hospodin, ich posväcujem. 13 Dom Izraela sa mi však vzoprel na púšti. Nechodili podľa mojich ustanovení a zavrhli moje nariadenia, plnením ktorých má človek žiť; i moje soboty veľmi znesväcovali. Vtedy som povedal, že na púšti vylejem na nich svoju prchkosť, až kým ich nezničí. 14 Konal som tak pre svoje meno, aby nebolo znesvätené v očiach národov, pred ktorých zrakmi som ich vyviedol. 15 Predsa však som zdvihol ruku a prisahal som proti nim na púšti, že ich nedovediem do krajiny, ktorú som im dal, ktorá oplýva mliekom a medom a je najkrajšia zo všetkých krajín, 16 pretože zavrhli moje nariadenia, nechodili podľa mojich ustanovení a moje soboty znesväcovali, lebo ich srdce išlo za ich modlami. 17 No moje oči sa zmilovali nad nimi, takže som ich nezničil ani som s nimi neskoncoval na púšti. 18 Ich synom na púšti som povedal: »Nechoďte podľa ustanovení svojich otcov ani ich nariadenia nezachovávajte, ani sa nepoškvrňujte ich modlami! 19 Ja som Hospodin, váš Boh! Choďte podľa mojich ustanovení, zachovávajte moje nariadenia a plňte ich, 20 sväťte moje soboty, ktoré budú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste poznali, že ja som Hospodin, váš Boh.« 21 Synovia sa mi však vzopreli: nechodili podľa mojich nariadení ani nezachovávali a neplnili moje nariadenia, plnením ktorých má človek žiť; znesvätili i moje soboty. Tak som povedal, že vylejem na nich svoju prchkosť, kým sa na púšti neprestanem na nich hnevať. 22 Predsa som si stiahol ruku späť a konal som pre svoje meno, aby nebolo znesvätené v očiach národov, pred zrakmi ktorých som ich vyviedol. 23 No zdvihol som ruku a prisahal som proti nim na púšti, že ich rozptýlim medzi národy a že ich roztrúsim po krajinách, 24 pretože neplnili moje nariadenia a zavrhli moje ustanovenia, znesvätili moje soboty a svoje oči upierali k modlám svojich otcov. 25 Preto som im aj ja vydal nedobré ustanovenia a nariadenia, ktorých plnením nebudú žiť. 26 Poškvrňoval som ich vlastnými darmi, keď všetko prvorodené prevádzali cez oheň, aby som ich predesil, aby spoznali, že ja som Hospodin.‘ 27 Preto hovor, človeče, k domu Izraela a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Aj týmto sa mi rúhali vaši otcovia: svojou nevernosťou, ktorej sa dopúšťali voči mne. 28 Keď som ich doviedol do krajiny, o ktorej som im so zdvihnutou rukou prisahal, že im ju dám, a uzreli nejaký vysoký kopec alebo akýkoľvek košatý strom, prinášali tam svoje obety a odovzdávali tam svoje popudzujúce obetné dary, kládli tam svoje obety príjemnej vône a obetovali tam svoje nápojové obety. 29 Ja som im však povedal: »Na akú výšinu to chodievate?« Preto sa to až do dnešného dňa volá Výšina.‘

Očistný Boží súd

30 Preto povedz domu Izraela: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Či sa budete poškvrňovať podľa spôsobu svojich otcov a či chcete smilne nasledovať svoje ohavné modly? 31 Aj donášaním svojich darov, prevádzaním svojich synov cez oheň ste sa poškvrňovali pri všetkých svojich modlách až dodnes, a ja by som vám mal dovoliť, aby ste sa ma dopytovali, dom Izraela? Ako žijem,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚nedovolím vám, aby ste sa ma dopytovali. 32 To, čo vám prichádza na um, zaručene sa nestane, totiž, keď hovoríte: »Budeme ako pohania a rody v iných krajinách a budeme vzývať drevo a kameň!« 33 Ako žijem,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚ja budem kraľovať nad vami pevnou rukou, vystretým ramenom a prchkosťou, ktorú na vás vylejem. 34 Vyvediem vás spomedzi národov a zhromaždím vás z krajín, do ktorých som vás rozptýlil pevnou rukou, vystretým ramenom a prchkosťou, ktorú som na vás vylial. 35 Zavediem vás na púšť národov a tam sa budem s vami súdiť tvárou v tvár. 36 Ako som sa súdil s vašimi otcami na púšti Egypta, tak sa budem súdiť s vami,‘ znie výrok Pána, Hospodina. 37 ‚Prevediem vás pod pastierskou palicou a uvediem vás do zväzku zmluvy. 38 No vylúčim z vás tých, ktorí sa mi vzpierajú a protivia. Vyvediem ich síce z krajiny, v ktorej žijú ako cudzinci, ale na pôdu Izraela nedôjdu. Potom spoznáte, že ja som Hospodin. 39 Vy však, dom Izraela,‘ tak hovorí Pán, Hospodin, ‚ak ma nechcete počúvať, každý nech ide za svojimi modlami a slúži im. Neznesväcujte však už moje sväté meno svojimi darmi a svojimi modlami. 40 Na mojom svätom vrchu, na vysokom vrchu Izraela,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚tam mi bude slúžiť celý dom Izraela, všetci, ktorí sú v krajine. Tam ich milostivo prijmem a budem vyhľadávať vaše pozdvihované dávky i prvotiny vašich darov so všetkými vašimi posvätnými darmi. 41 Pre príjemnú vôňu obiet vás milostivo prijmem, keď vás vyvediem spomedzi národov a zhromaždím z krajín, do ktorých som vás roztrúsil. Dokážem pred zrakmi pohanov, že som Svätý 42 a spoznáte, že ja som Hospodin, keď vás uvediem na pôdu Izraela, do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou prisahal, že ju dám vašim otcom. 43 Tam sa rozpomeniete na svoje cesty i na všetky svoje skutky, ktorými ste sa poškvrňovali, a sami sebe sa budete hnusiť pre všetky svoje zlé skutky, ktoré ste popáchali. 44 Potom spoznáte, že ja som Hospodin, keď to urobím s vami pre svoje meno, a nie podľa vašich zlých ciest ani podľa vašich zlých skutkov, dom Izraela,‘ znie výrok Pána, Hospodina.“