Predchádzajúca kapitola

14. kapitola

Odpoveď modloslužobníkom

1 Potom prišli za mnou niektorí zo starších Izraela a sadli si predo mňa. 2 Vtedy mi zaznelo slovo Hospodina: 3 „Človeče, títo muži prijali do srdca svoje modly a tým si položili pred seba previnenie, aby sa oň potkli. Môžem im dovoliť, aby sa ma dopytovali? 4 Preto hovor s nimi a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Každému z domu Izraela, ktorý prijal modly do srdca a tým si položil pred seba previnenie, aby sa potkol a potom príde za prorokom, tomu ja, Hospodin, odpoviem primerane podľa množstva jeho modiel, 5 aby som uchopil za srdce dom Izraela, ktorý sa odvrátil odo mňa pre všetky svoje modly.‘ 6 Preto povedz domu Izraela: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Obráťte sa a odvráťte sa od svojich modiel a odvráťte si tvár od všetkých svojich ohavností! 7 Ktokoľvek sa totiž z domu Izraela alebo z cudzincov, ktorí sa zdržujú v Izraeli, odvráti odo mňa, prijme modly do srdca a položí pred seba previnenie, aby sa potkol, a potom príde za prorokom, aby sa mňa o sebe dopytoval, tomu ja, Hospodin, sám odpoviem: 8 obrátim svoju tvár proti tomu človeku, urobím ho znamením a porekadlom a vyhubím spomedzi svojho ľudu. Potom spoznáte, že ja som Hospodin. 9 Ak by sa prorok dal podviesť a vyslovil by prorocké slová, ja, Hospodin, som podviedol toho proroka. Potom vystriem svoju ruku proti nemu a vyhubím ho zo svojho izraelského ľudu. 10 Obaja ponesú trest za svoju vinu: vina toho, kto sa dopytoval, bude rovnaká ako vina proroka, 11 aby dom Izraela už nezblúdil odo mňa, aby sa už neznečisťovali svojimi všelijakými previneniami. Potom mi budú ľudom a ja im budem Bohom,‘“ znie výrok Pána, Hospodina.

Záhuba Jeruzalema

12 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 13 „Človeče, ak krajina zhreší proti mne tým, že sa mi spreneverí, vystriem proti nej ruku a polámem jej palicu na nosenie chleba, pošlem na ňu hlad a vyhubím z nej človeka i dobytok. 14 Aj keby boli uprostred nej títo traja muži: Noach, Daniel a Jób, oni sami by si zachránili život svojou spravodlivosťou,“ znie výrok Pána, Hospodina. 15 „Keby som krajinou previedol dravú zver a pripravil by som ju o deti, takže by sa stala pustatinou, takže nikto by ňou neprechádzal pre dravú zver, 16 a títo traja muži by boli uprostred nich, ako žijem,“ znie výrok Pána, Hospodina, „nezachránia ani synov, ani dcéry, iba oni sami sa zachránia; krajina ostane pustatinou. 17 Alebo ak by som uviedol meč na túto krajinu a povedal by som: ‚Meč, prejdi krajinou!‘ a vyhubil by som z nej ľudí i zvieratá, 18 a keby títo traja mužovia boli v nej, ako žijem,“ znie výrok Pána, Hospodina, „nezachránia si ani synov, ani dcéry, iba oni sami sa zachránia. 19 Alebo keby som poslal mor na tú krajinu a krvavo by som vylial na ňu svoju prchkosť a vykynožil by som z nej ľudí a zvieratá, 20 ale Noach, Daniel a Jób by boli uprostred nej, ako žijem,“ znie výrok Pána, Hospodina, „nezachránili by ani syna, ani dcéru, len oni sami by si svojou spravodlivosťou zachránili vlastný život.“ 21 Takto však vraví Pán, Hospodin: „I keby som poslal proti Jeruzalemu svoje štyri prísne prejavy súdu — meč, hlad, dravú zver a mor —, aby som z neho vykynožil ľudí i zvieratá, 22 zostali by v ňom zachránení, ktorí vyvedú synov a dcéry. Keď vyjdú k vám a uvidíte ich život aj ich skutky, budete sa tešiť z nešťastia, ktoré som uviedol na Jeruzalem, z toho všetkého, čo som naň uviedol. 23 Potešia vás, keď uvidíte ich život a ich skutky; poznáte, že bez príčiny som neurobil všetko, čo som v ňom urobil,“ znie výrok Pána, Hospodina.