4. kapitola
1Mojžiš na to odpovedal: „Čo ak mi neuveria a nevypočujú ma, ale povedia: ‚Hospodin sa ti nezjavil?‘“ 2Hospodin sa spýtal: „Čo to máš v ruke?“ On odpovedal: „Palicu.“ 3Hospodin mu povedal: „Hoď ju na zem!“ Keď ju hodil na zem, bol z nej had, takže Mojžiš pred ním utekal. 4Hospodin rozkázal Mojžišovi: „Vystri ruku a chyť ho za chvost!“ On vystrel ruku, chytil ho a v ruke sa mu zmenil na palicu: 5„To preto, aby uverili, že sa ti zjavil Hospodin, Boh ich otcov — Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba.“ 6Hospodin mu potom povedal: „Vlož ruku pod plášť na hruď!“ Vložil si teda ruku pod plášť na hruď. Keď ju vytiahol, bola malomocná, biela ako sneh. 7Hospodin povedal: „Znova si ju zasuň pod plášť na hruď!“ On si ju ta zasunul, a keď ju vytiahol, bola ako jeho telo. 8„Ak ti neuveria a neposlúchnu výstrahu prvého znamenia, uveria výstrahe druhého znamenia. 9Ak však neuveria ani týmto dvom znameniam a neposlúchnu tvoj hlas, naber trochu vody z Nílu a vylej ju na suchú zem. Voda, ktorú naberieš z Nílu, sa na suchej zemi zmení na krv.“ 10Nato Mojžiš povedal Hospodinovi: „Prosím, Pane, ja nie som výrečný muž; nebol som ním predtým a nie som ani teraz, keď sa rozprávaš so svojím služobníkom, lebo mám ťažkopádne ústa i jazyk.“ 11Hospodin mu však odpovedal: „Kto dal človekovi ústa a kto ho robí nemým či hluchým, vidiacim alebo slepým? Nie som to azda ja, Hospodin? 12Teraz choď, ja ti pomôžem hovoriť a poučím ťa, čo máš povedať.“ 13Mojžiš však opakoval: „Prosím, Pane, pošli niekoho iného.“ 14Nato sa Hospodin rozhneval na Mojžiša a povedal: „Nie je azda tvoj brat Áron, ten Léviovec? Viem, že on je veľmi výrečný; veď ti už ide v ústrety a úprimne sa poteší, keď ťa uvidí. 15Budeš sa s ním rozprávať a do úst mu vložíš slová. Ja budem s tvojimi i s jeho ústami a poučím vás, čo máte robiť. 16On namiesto teba osloví ľud, on ti bude ústami a ty mu budeš zastupovať Boha. 17Do ruky si vezmi túto palicu, ktorou budeš robiť znamenia.“Mojžišov návrat do Egypta
18Mojžiš odišiel k svojmu tesťovi Jitrovi a povedal mu: „Rád by som sa vrátil k svojim bratom, ktorí sú v Egypte, a zistil, či ešte žijú.“ Jitro mu odpovedal: „Choď v pokoji!“ 19Hospodin ešte v Midjánsku povedal Mojžišovi: „Choď, vráť sa do Egypta, lebo už pomreli všetci, ktorí striehli na tvoj život.“ 20Mojžiš teda vzal svoju ženu a synov, posadil ich na osla a vracal sa do Egypta. Do ruky si vzal Božiu palicu. 21Hospodin mu ešte prikázal: „Keď sa vrátiš do Egypta, dbaj o to, aby si pred faraónom vykonal všetky zázraky, na ktoré som ťa splnomocnil. Ja však zatvrdím jeho srdce, takže ľud neprepustí. 22Potom faraónovi povieš: Toto hovorí Hospodin: ‚Izrael je môj prvorodený syn. 23Odkázal som ti: Prepusť môjho syna, aby mi slúžil. Ty si však odmietol prepustiť ho; preto zabijem tvojho prvorodeného syna.‘“24Keď ho cestou na mieste nočného odpočinku stretol Hospodin a chcel ho usmrtiť, 25Cippora vzala kamenný nôž, obrezala predkožku svojho syna, dotkla sa ňou Mojžiša medzi nohami a povedala: „Si mi ženíchom krvi.“ 26Hospodin ho potom nechal. Na základe toho sa pri obriezke hovorilo: „Ženích krvi.“27Hospodin povedal Áronovi: „Choď na púšť v ústrety Mojžišovi.“ Áron šiel, stretol sa s ním pri Božom vrchu a pobozkal ho. 28Potom Mojžiš oznámil Áronovi všetky Hospodinove slová, s ktorými ho poslal, a všetky znamenia, ktoré mu kázal urobiť. 29Mojžiš a Áron šli a zhromaždili všetkých starších Izraela. 30Áron ich oboznámil so všetkým, čo Hospodin povedal Mojžišovi, ktorý pred očami ľudu robil znamenia, 31a ľud uveril. Keď počuli, že Hospodin navštívil Izraelitov a videl ich utrpenie, padli na kolená a klaňali sa.