Predchádzajúca kapitola

10. kapitola

Ôsma rana: kobylky

1 Potom Hospodin povedal Mojžišovi: „Choď k faraónovi. Ja som zatvrdil jeho srdce i srdce jeho služobníkov, aby som medzi nimi urobil tieto svoje znamenia 2 a aby si rozprával svojim synom a vnukom o tom, čo som vykonal v Egypte, ako aj o znameniach, ktoré som u nich urobil, a aby ste vedeli, že ja som Hospodin.“ 3 Mojžiš a Áron odišli k faraónovi a povedali mu: „Toto hovorí Hospodin, Boh Hebrejov: ‚Dokedy sa budeš zdráhať pokoriť sa predo mnou? Prepusť môj ľud, aby mi slúžil! 4 Ak sa budeš zdráhať prepustiť môj ľud, už zajtra pošlem na tvoje územie kobylky. 5 Pokryjú zem, takže ju nebude možné vidieť. Zožerú aj zvyšok, čo vám zostal po ľadovci, a na poli poobžierajú všetky pučiace stromy. 6 Naplnia tvoje domy, domy všetkých tvojich služobníkov i domy všetkých Egypťanov. Niečo také nevideli ani tvoji otcovia, ani tvoji dedovia odvtedy, čo boli na zemi, až dodnes.‘“ Potom sa Mojžiš obrátil a odišiel od faraóna. 7 Faraónovi služobníci povedali: „Dokedy nás tento bude ohrozovať? Prepusť ten ľud, nech slúži Hospodinovi, svojmu Bohu! Neuvedomuješ si, že Egyptu hrozí zánik?“ 8 Potom Mojžiša a Árona priviedli opäť k faraónovi, ktorý im povedal: „Choďte a slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu! Kto vlastne má odísť?“ 9 Mojžiš odpovedal: „Odídeme so svojimi deťmi a starcami, so svojimi synmi a dcérami; pôjdeme so svojimi ovcami a dobytkom, lebo máme slávnosť na počesť Hospodina.“ 10 Faraón im povedal: „Nech je tak Hospodin s vami, ako ja prepustím vás a vaše deti. Vy však iste máte nejaký zlý úmysel. 11 Nie tak! Len vy, muži, môžete odísť a slúžiť Hospodinovi. Veď to ste chceli.“ S tým ich vyhnali od faraóna. 12 Hospodin povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad Egypt, aby naň prileteli kobylky a požrali v krajine všetky byliny zeme, všetko, čo zostalo po ľadovci!“ 13 Mojžiš zodvihol palicu nad Egypt a Hospodin prihnal na krajinu východný vietor, ktorý dul po celý deň a celú noc. Ráno východný vietor privial kobylky. 14 Kobylky prileteli na celý Egypt a spustili sa na celé jeho územie v takom množstve, aké nikdy predtým nebolo a nikdy ani nebude. 15 Pokryli povrch celej krajiny, takže sa celkom zatemnila. Kobylky požrali všetky byliny na zemi i všetko ovocie na stromoch, čo zostalo po ľadovci. V celom Egypte nezostalo nič zelené ani na stromoch, ani na bylinách. 16 Faraón náhle povolal Mojžiša a Árona a povedal: „Zhrešil som proti Hospodinovi, vášmu Bohu, i proti vám. 17 Prosím, zbav ma ešte tentoraz hriechu. Modlite sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, aby odvrátil odo mňa túto smrť!“ 18 Mojžiš teda odišiel od faraóna a prosil Hospodina. 19 Hospodin obrátil vietor, takže víchrica od mora odniesla kobylky a vrhla ich do vôd Trstinového mora. Na celom egyptskom území z nich nezostala ani jediná. 20 Hospodin však zatvrdil faraónovo srdce, takže Izraelitov neprepustil.

Deviata rana: tma

21 Hospodin povedal Mojžišovi: „Vystri ruku k nebu a na Egypt doľahne taká hustá tma, že sa bude dať nahmatať!“ 22 Mojžiš vystrel ruku k nebu a v celom Egypte nastala tri dni trvajúca hustá tma. 23 Ľudia sa navzájom nevideli; tri dni sa nikto neodvážil pohnúť z miesta. Tam však, kde bývali Izraeliti, bolo svetlo. 24 Vtedy faraón zavolal Mojžiša a povedal: „Choďte, slúžte Hospodinovi! Nechajte tu len ovce a dobytok. Aj deti môžu ísť s vami.“ 25 Mojžiš odpovedal: „Ty sám nám musíš dať, čo potrebujeme na obety s hostinou a na spaľované obety, aby sme ich priniesli Hospodinovi, svojmu Bohu. 26 S nami pôjdu aj naše stáda; nezostane tu ani kopyto, lebo z nich si vyberieme, čo bude potrebné na službu Hospodinovi, nášmu Bohu. My ešte nevieme, čo treba obetovať Hospodinovi, kým ta neprídeme.“ 27 Hospodin však zatvrdil srdce faraóna a ten ich nechcel prepustiť. 28 Faraón povedal Mojžišovi: „Odíď odo mňa! Neopováž sa mi ukázať na oči, lebo v deň, keď ťa uvidím, zomrieš!“ 29 Mojžiš odpovedal: „Nech je tak, ako si povedal; už sa ti neukážem na oči.“